Prázdna nádrž. Doprava pomaly, ale isto mieri do éry bez spaľovacích motorov
Laura KovácsováPodobně jako jiné sektory i doprava stojí na prahu epochální změny — rychle musí opustit spalování fosilních paliv. To obnáší vedle ekologických i zásadní sociální aspekty. Současná krize ale ukazuje, že velké změny lze provádět i náhle.
Nikdy nebolo tak očividné ako počas tejto pandémie, že ak chceme žiť v skutočne spravodlivejšej a zdravej spoločnosti, potrebujeme iný druh ekonomiky. K šíreniu vírusových pandémií neprispieva len globálne prepojený svet, ale predovšetkým strata prírodných ekosystémov a intenzívna poľnohospodárska výroba, najmä veľkochov hospodárskych zvierat.
Z určitého hľadiska možno o koronavíruse hovoriť ako o prírodnom fenoméne, zrodil sa však na pozadí spoločenských pohybov, ktoré potreby prírody neberú do úvahy. Táto kríza preto môže buď zachovať nadradený vzťah spoločnosti k mimoľudskej prírode, alebo byť príležitosťou k jeho zmene.
Už teraz sa predpokladá, že ekonomický prepad bude hlbší, než po krachu bánk v rokoch 2008/2009. Keď sa pred desaťročím rozhodovalo o tom, ako sa zachráni globálne prepojený ekonomický systém, najväčšiu pomoc v podobe krízového balíčka dostal nadnárodný biznis využívajúci predovšetkým fosílne palivá. Túto chybu si teraz nemôžeme dovoliť opakovať.
Exponenciálne rastúca krivka nemôže na planéte s konečnými zdrojmi pokračovať do nekonečna. Otázka znie, ako ekonomiku zmeniť podobne ako pri preventívnych opatreniach počas koronakrízy, avšak natrvalo a sociálne, ekologicky a ekonomicky udržateľným spôsobom.
Konečne sa nadýchnuť
V súvislosti so šírením koronavírusu odborníčky a odborníci z Harvardovej univerzity prišli so zistením, že pre znečistený vzduch v mestách, je obyvateľstvo viac náchylné vírus dostať. Na vine sú mikročiastočky vo vzduchu, ktoré majú pôvod v spaľovaní fosílnych palív a automobilovej doprave v mestách.
Počas pandémie v mnohých mestách klesla miera využívania mestskej hromadnej dopravy a ľudia tak uprednostňujú individuálny spôsob dopravy, najmä autá. V čase rýchlo šíriaceho sa vírusu sa to dá samozrejme chápať. Je však otázkou, ako sa oblasť dopravy bude vyvíjať ďalej.
Nateraz dokázala pandémia v podstate zastaviť celosvetovú výrobu áut do takej miery, že odvetvie autopriemyslu čelí najväčšej kríze od druhej svetovej vojny. Globálny predaj klesol o dvadsaťdva percent a USA zaznamenala najnižší predaj áut od roku 2010. Len v Taliansku sa predaj áut prepadol o osemdesiatpäť percent. S rastúcou nezamestnanosťou je len ťažké si predstaviť, že sa ľudia budú hrnúť do kúpy nového auta.
„Celosvetový reštart automobilového priemyslu sa dá očakávať najskôr v treťom štvrťroku 2020,” informuje konzultačná spoločnosť KPMG. V Európe pritom pracuje v autopriemysle takmer štrnásť miliónov ľudí.
Autopriemysel sa z veľkej časti podieľa na tvorbe HDP, takže kým rastie ekonomika a ľudia pracujú, autá sa predávajú. Na pozadí našich životov naďalej postupuje klimatická kríza, ktorú ak chceme riešiť a zmierniť, nemali by sme od ambicióznejších klimatických cieľov ustupovať. Spoločnosti naviazané na fosílny priemysel by preto nemali dostať od vlád podporu inak než v rámci stratégie smerujúcej k bezuhlíkovej ekonomike.
Automobilový priemysel — závora na ceste k riešeniu
Greenpeace sa vo svojej štúdii pozrel na uhlíkovú stopu dvanástich výrobcov áut v rokoch 2017 až 2018 a podľa ich zistení autopriemysel napredoval k smerovaniu klimatických cieľov len malými krokmi. Medzi najväčšími znečisťovateľmi je Volkswagen, ktorého produkcia skleníkových plynov bola v roku 2018 na úrovni ročných emisií Austrálie.
Aj keď je zrejmé, že k transformácii nedospejeme v priebehu dňa, je podľa organizácie dôležité priemysel radikálne premeniť. Jedným z takýchto krokov je koniec predaja a výroby benzínových a naftových vozidiel, vrátane hybridov do roku 2028.
Zvláštnym problémom je predaj SUV, ktoré výrazne prispievajú k otepľovaniu planéty. Počet predaných kusov SUV rastie, pričom predstavuje asi tretinu nových áut v Európe.
Autopriemysel sa snaží prezentovať, ako by sa snažil zozelenať svoju výrobu a zohľadňovať potreby planéty. V rámci štúdie InfluenceMap sa veľké automobilky ako BMW či Ford ocitli medzi oponentami riešenia klimatickej zmeny.
Zdá sa však, že vyhovárať sa na spaľovacie motory a ich efektivitu v rámci stávajúcej infraštruktúry bude v kombinácii s odvolaním sa na vyššiu moc v podobe pandémie pre mnohé firmy znamenať výhodnú vyjednávaciu pozíciu ohľadom podmienok finančnej pomoci.