Dobrým ukazovateľom toho, že Slováci sa nefašizujú, je percentuálny pokles hlasov pre neonacistov z ĽS NS. Tá pred pár mesiacmi vyzerala ako druhá najsilnejšia sila. V porovnaní s voľbami pred štyrmi rokmi sa Marian Kotleba dočkal fiaska, hoci vďaka prepadnutým hlasom pre strany, ktoré sa do Národnej rady nedostali, má o troch poslancov viac.

Voľby v skutočnosti vyhral protestný hlas a dobrý marketing Igora Matoviča. Leitmotívom sa stalo potrestať vládnu „verchušku“, za ktorou si ľudia predstavovali od rozličných korupčných škandálov zo súčasnosti až po neférové privatizácie od novembra 1989. Ľudia hlasovali za niekoho, kto zatočí s tým neporiadkom a s pocitom ochromenia štátu rukami mafiánov.

Slovenský volič teda nie je nevyhnutne konzervatívec, ale domáha sa pocitu spravodlivosti. Korupčná aféra alebo Počiatkova vila na francúzskej Riviére sú pre niektorých nevkusným prejavom zbohatlíckej mentality, no iných skutočne osobne zamrzia.

Najvypuklejšie porovnanie môže byť toto číslo: každý piaty Slovák má na krku exekúciu a hrozí mu, že príde o strechu nad hlavou. S takou perspektívou sa na ukradnuté pozemky, „uliate“ dane alebo vratky DPH pozerá úplne ináč.

Předsedové stran nyní vznikající koalice. Zleva: Richard Sulík (SaS), Boris Kollár (Sme Rodina), Igor Matovič (OĽaNO) a Andrej Kiska (Za Ľudí). Foto FB Richarda Sulíka

Nebude však stačiť, keď vládna koalícia bude ponúkať iba zástupných fackovacích panákov. Niektorí nadšenci z OĽaNO navrhovali stredoveké upaľovanie čarodejníc v podobe strašenia feministkami a zatvárania žien a lekárov do väzenia za vykonanie potratu.

Nebude stačiť ani potupovať LGBT ľudí a rozprávať o nich ako o nevhodných členoch spoločnosti, v čom sa zhodnú poslanci takmer naprieč celým spektrom. Na to, aby sa splnili sľuby voličom, na Slovensku bude musieť byť lepšie, naozaj lepšie.

To neznamená zamestnávať ľudí pod minimálnu mzdu, ako sa Matovič oháňal už deň po voľbách. To znamená skracovať pracovný čas, tlačiť na zvyšovanie priemerných miezd, pretože čím viac majú ľudia peňazí, tým viac môžu vrátiť do ekonomiky a napĺňať štátnu pokladnicu.

Bude sa treba postarať aj o najchudobnejších, pretože rastúca kriminalita v zaostalejších oblastiach sa každej vláde vráti ako bumerang. Pálčivá ostáva otázka bývania, nielen z hľadiska prirýchleho nárastu komerčných cien, ale aj nedostatku dostupného bývania pre rodiny s nízkymi príjmami, aby nám čoraz viac ľudí, často dôchodcov, nekončilo na ulici.

To sú iba niektoré z veľkých výziev budúcej vláde, ktorá ak zlyhá, bude dláždiť cestu ešte krajnejšej pravici, ako je ona sama. Ako si s tým poradí?

Pre nás ostatných je to pripomenutie, že občianska angažovanosť sa nekončí odvolením raz za štyri roky. Budeme sa musieť organizovať a novú vládu nútiť k ako-tak slušnej politike voči všetkým.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.