Billboard Smeru-SD z předchozích voleb. Foto Andre Bulber, flickr.com

Zástancovia strany tvrdili, že slovenský volič nie je naklonený ľavicovej politike a preto musia v SMER-e siahať k prímesiam pravicového populizmu. Niečo iné ukázal prieskum pravicovo orientovaného Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, podľa ktorého viac ako 80% ľudí súhlasí s tým, aby štát garantoval bezplatné vzdelanie od základnej po vysokú školu. Ešte vyššie percento si myslí, že bezplatná zdravotná starostlivosť musí byť zabezpečená. Tri štvrtiny opýtaných uviedli, že bez zákonníka práce by boli horšie pracovné podmienky a vyššia nezamestnanosť. Prečo sa o tento ľavicový hlas ľudu neoprela údajne ľavicová vláda a dôrazne ho nenapĺňala?

Za ľavicovú politiku vydávala strana naháňanie Rómov do roboty, strašenie migrantmi, navážanie sa do sexuálnych menšín a hlásanie národno-kresťanskej rétoriky. Ak by toto mal byť test jej politickej orientácie, tak všetky zaškrtnuté možnosti boli nesprávne. Buď totiž stojí na strane všetkých, alebo len niektorých, no potom sa nemôže vyhlasovať za socialistickú, pretože to odporuje významu tohto slova. Ľavicový populizmus, teda snaha získavať populárne hlasy na úkor iných ľudí, je z pohľadu ľavice rovnaký nezmysel ako pravicový socializmus. Sociálnu nerovnosť nemožno zmenšovať vylúčením určitých skupín.

O to všetko sa SMER snažil a jeho ľavicové smerovanie mizlo v diaľke. Lovil vo vodách rasizmu, nacionalizmu a klerikalizmu, až sa zdalo, že za sociálnu exklúziu môžu Rómovia, za nízke mzdy sú vinní chudobní a za rozpad sociálnych väzieb sú zodpovední ľudia, ktorým nie je dovolené sa sobášiť. SMER štát neviedol, prizeral sa, ako ho vedú firmy a ukazoval prstom na všetkých okolo, ktorí mu v tom mali prekážať. Svoje možnosti však vyčerpal, ako ukázala aj kampaň pred poslednými voľbami. Bolo by preto zbytočné dávať mu ďalšiu šancu.

Aj keď pri vládnutí nemal zo strany médií už od začiatku na ružiach ustlané, v ich neustálom obviňovaní (ako aj  EÚ, mimovládok, ľavičiarov…), prestal byť presvedčivý. A ak antikampaň vedú dve strany, zodpovednosť padá na tú, ktorá vládne. Populistickú iniciatívu naplno prevzali pravicové, antisystémové strany, ktorým sedí najlepšie. U Igora Matoviča a Borisa Kollára zafungoval pravicový populizmus výborne. Ich moralistický protest proti konkurentom zo svojej vrstvy zbohatlíkov si získal dôveru voličov. Stačil na prekrytie úmyslov zhoršiť sociálnu podporu, či zvyšovať zbrojenie, ktoré budú mať eminentný vplyv na rodiny obyčajných ľudí, k ochrane ktorých sa hlásia.

Pravicové strany naposledy zobrali ľuďom sociálne dávky, predali strategické podniky, a zoškrtali vládne výdaje. Kroky konzervatívnej pravice tentokrát pravdepodobne okrem útlaku menšín povedú aj k posilneniu silových rezortov polície, armády, a tajných služieb. Nič z toho však neodobrí predchádzajúce vlády SMER-u. SMER nebol ľavicou, no dojem o tom, že ňou bol bránil jej vzniku. Ľavica si zrejme potrebuje prejsť očistným procesom pravicovej vlády, aby pre riešenie sociálnych problémov získala väčšiu podporu a mohla sa konečne nadýchnuť.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.