Každá vláda stavia na istotu. Keď chce nejaká skupina ľudí štrajkovať, vždy treba rozbíjať solidaritu a označiť ich za darmožráčov, ktorí škodia Slovensku.

Ako sa veci zrazu majú úplne ináč, keď politik už nie je v opozícii, ale sa ocitne vo vláde. Pre opozíciu je každý protest šľachetným vyjadrením demokratického práva ľudu voči tyranii aktuálnej moci, požiadavky demonštrantov sú dôstojné, dôležité a na prostriedkoch nezáleží.

Predsa treba donútiť vládu k rýchlej kapitulácii. Hop, ale stáť pri kormidle vlasti, to už je iná pesnička. Vtedy sú protestujúci nevďační, ohrozujú verejný poriadok, sú sebeckí a obmedzujú ostatných nevinných občanov.

Každá vláda mala takýto moment. Vtedajší minister vnútra za KDH Daniel Lipšic chcel na demonštrácie proti znižovaniu sociálnej pomoci posielať na východné Slovensko armádu. Počas protestov Gorila sa nehanbil nasadiť vodné delá v treskúcej zime mínus 15 stupňov. No keď sa objavila zvuková nahrávka tejto kauzy, Lipšic sa už mimo funkcie kasal, ako treba zakročiť a zločiny vyšetriť.

Nepohodlný bol i veľký štrajk lekárov počas Radičovej vlády. Odborári žiadali vyššie investície do zdravotníctva, zrušenie privatizácie nemocníc či odchod ministra Ivana Uhliarika (KDH), ktorého familiárne prezývali pre jeho mimovládne prepojenia Pentliarik.

Iba vo svetle súčasnej situácie hádam doceníme, že už vtedy mali lekári pravdu. Iveta Radičová im odkázala, nech odvolajú odborárske vedenie a vykresľovala ich ako nenažrancov, ktorým ide iba o platy, pritom štrajkom ohrozujú verejnosť.

Aj Ficova vláda sa zachovala k štrajkom macošsky. Pred voľbami na jar 2016 štrajkovali učitelia so širokou podporou študentov. Žiadali výraznejšie investície do škôl, zmeny v kontinuálnom vzdelávaní a, áno, i zvýšenie svojich platov, lebo u nás patrili k najnižšie oceneným profesiám.

Keď sa nedarilo pristúpiť k dohode, Robert Fico im odkázal, aby sa vrátili k deťom a netvárili sa, „že to nie je o platoch“. Namiesto toho radšej riešil riziko, ktoré nám údajne hrozí od utečencov, hoci doteraz na Slovensko akosi nedorazili.

Nová vláda, staré móresy. Kým bol Igor Matovič v opozícii, každý protest sa mu hodil. Keď autodopravcovia blokovali diaľnice a mestá, pobehoval pomedzi kamióny a povzbudzoval ich. Keď štrajkovali poľnohospodári, boli to údajne rytieri v chrabrej zbroji, čo bojovali proti mafiánskej hydre, išlo im o holý život.

Sám líder OĽaNO zorganizoval niekoľko protestov, kde platil účastníkov na ruku a vydával ich za tlak občianskej spoločnosti proti korupcii. No keď sa ozývali ľudia žijúci v pohraničných oblastiach, ktorí majú problém sa dostať do práce alebo navštíviť rodinu, ten istý Matovič ich označil za „psov, ktorí vyjú za plotom“.

Teraz ohlásili blokádu diaľnic majitelia fitnescentier, ktoré sú zavreté od začiatku mimoriadnej situácie a napriek uvoľňovaniu opatrení ostávajú pre nich podmienky stále likvidačné. A čo na to terajší premiér? Odkázal im, že „branie nevinných rukojemníkov nie je prejavom sily, skôr slabosti“ a že idú „úmyselne ubližovať nevinným ľuďom“.

Šmahom ruky sa Matovič začal vyhrážať, že blokádu diaľnic prekvalifikuje na trestný čin. Už za prvých sto dní vlády predbehol Lipšica, Radičovú aj Fica.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.