Každá vláda stavia na istotu. Keď chce nejaká skupina ľudí štrajkovať, vždy treba rozbíjať solidaritu a označiť ich za darmožráčov, ktorí škodia Slovensku.

Ako sa veci zrazu majú úplne ináč, keď politik už nie je v opozícii, ale sa ocitne vo vláde. Pre opozíciu je každý protest šľachetným vyjadrením demokratického práva ľudu voči tyranii aktuálnej moci, požiadavky demonštrantov sú dôstojné, dôležité a na prostriedkoch nezáleží.

Predsa treba donútiť vládu k rýchlej kapitulácii. Hop, ale stáť pri kormidle vlasti, to už je iná pesnička. Vtedy sú protestujúci nevďační, ohrozujú verejný poriadok, sú sebeckí a obmedzujú ostatných nevinných občanov.

Každá vláda mala takýto moment. Vtedajší minister vnútra za KDH Daniel Lipšic chcel na demonštrácie proti znižovaniu sociálnej pomoci posielať na východné Slovensko armádu. Počas protestov Gorila sa nehanbil nasadiť vodné delá v treskúcej zime mínus 15 stupňov. No keď sa objavila zvuková nahrávka tejto kauzy, Lipšic sa už mimo funkcie kasal, ako treba zakročiť a zločiny vyšetriť.