Skrátka, ako politické hnutie, ktoré chce robiť politiku inak. V slovenskej politike by to znamenalo skutočné osvieženie. Ich proklamovaný úspech mal byť postavený práve na týchto hodnotách. To malo byť primárnym dôvodom, ktorý im mal priniesť dvojciferný výsledok vo voľbách. Táto iluzórna bublina však počas volebnej noci spľasla.

Slovensku nepochybne chýba autentický ľavicový politický projekt, ktorý skutočne dokáže podchytiť drobnú mravčiu komunitnú prácu v regiónoch, a ktorý sa nebojí a stojí si tvrdo za svojimi hodnotovými piliermi. Nezľakne sa a neustúpi pri prvom možnom konflikte či nezhode.

Práve nezhoda do politiky patrí, a tú dobre podchytil práve Igor Matovič, čím koalícii PSS, čiastočne aj kiskovcom na pozadí s protikorupčnými protestami Za Slušné Slovensko, vyrazil protificovskú kartu z rúk. Aj keď mnohí Matoviča zúžia častokrát len na šaša, ktorý neustále vykrikuje a máva grafmi v parlamente, bol to práve on, kto v opozícii dlhodobo a vytrvalo brojil proti korupčným škandálom v koalícii, aj keď bolo jeho postavenie často bagatelizované.

A aha ho, teraz ašpiruje na premiéra práve on. A nepochybne je to uspokojivý výsledok aj pre určitú časť elektorátu samotného PSS, ktorému stačí to, čo aj ich koalícia celý čas proklamovala - predovšetkým treba ukončiť éru Fica.

Neustále opakovanie floskúl ako „rastieme, makáme a spájame sa” po mesiacoch agresívnej marketingovej kampane PSS už pílilo uši. Je preto zaujímavé pozastaviť sa aj nad tým, že mnohé médiá im doslova postavili mikrofón pred ústa počas celého trvania ich kampane. Boli nepochybne jedným z najsledovanejších politických subjektov, ktorý bol v očiach mnohých médií vopred odsúdený na úspech.

Boli nepochybne jedným z najsledovanejších politických subjektov, ktorý bol v očiach mnohých médií vopred odsúdený na úspech. Foto FB Michala Trubana