Búrlivé diskusie na túto tému prebiehajú v ostatných rokoch nielen na úrovni národných parlamentov, ale aj v médiách, či medzi voličmi — najčastejšie v krčmách. Zo sporov medzi zjednocovačmi a rozbíjačmi Európy sa v ostatnom čase vynárajú obrysy akéhosi, dočasne kompromisného riešenia.

Hlas voliča z malého členského štátu (aj Slovenska) má desať až dvanásťkrát vyšší „výtlak“ ako voliča z veľkého štátu. Foto NA, Twitter

Priznajme: Európsky parlament naozaj nie je poskladaný demokraticky. Pretože od roku 1976 sú kontingenty malých štátov na úkor tých väčších posilnené. Konkrétne: hlas voliča z malého členského štátu (aj Slovenska) má desať až dvanásťkrát vyšší „výtlak“ ako voliča z veľkého štátu. Ak by tomu tak nebolo, v Európskom parlamente by muselo sedieť niekoľko tisícok poslancov. Aká by bola legitimita takého parlamentu?

Hoci: s uvedenou — pre nás výhodnou — chybou krásy by sme sa mali zmieriť. Aspoň dovtedy, kým Európsky parlament nenadobudne všetky práva demokraticky zvolenej snemovne nad zjednocujúcim sa kontinentom. To by mali všetci prívrženci postupnej európskej integrácie vedieť a nahlas to hlásať.

Inakšie sa aj tento fakt stane súčasťou podvratnej populistickej čalamády. U nás najmä v zelenom drese Kotlebovcov.

Komisia a výtlak malých štátov

Príslušnosť k EÚ suverenitu občanov Únie nezvyšuje. Pri tesnom rozhodnutí v polarizovanom parlamente niet záruky, že väčšina odovzdaných hlasov reprezentuje väčšinu občanov Únie. Bol by Európsky parlament po ďalšom zvýšení „výtlaku“ hlasov z menších štátov Únie demokratickejší? Mal by, pri pohľade zvonku, väčšiu legitimitu?