Slovensko momentálne dobrovoľne či nedobrovoľne žije jedným škandálom za druhým. Z vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice bol obvinený podnikateľ-mafián Marián Kočner a spolu s ním ďalší a ďalšie zapojené. S jeho zatknutím sa otvorila Pandorina skrinka — obsah Kočnerovho telefónu a rôzne nahrávky jeho rozhovorov. Bol povestný tým, že si nahrával všetko a všetkých.

Zo samotných Kočnerových komunikácií už približne posledný rok z vyšetrovania „unikajú“ do novín niektoré výňatky z jeho aplikácie Threema. Dozvedeli sme sa, že úkoloval a platil generálneho prokurátora, štátnu tajomníčku Ministerstva spravodlivosti, niektorých sudcov a sudkyne, novinárku. Neprejde týždeň, aby sa nevytiahli nejaké nové detaily.

Na svetlo sveta sa z nejasného zdroja dostala aj napríklad nahrávka aféry Gorila. Ide o nahrávku stretnutí z konšpiračného bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, kde sa šéf Penty Jaroslav Haščák stretával s vtedajšími zástupcami vlády.

Pri moci vtedy bola koalícia SDKÚ, ANO, kresťanov z KDH a „Maďarov“, SMK. Styčným dôstojníkom Haščáka bol predovšetkým Malchárek, vtedajší minister hospodárstva za ANO. Doteraz bol k dispozícii iba prepis tejto nahrávky, ktorý pred ôsmimi rokmi viedol k najväčším protestom od 89-teho.

Nahrávka má 39 hodín a zhoduje sa s prepisom, čím len potvrdzuje, čo si aj tak všetci mysleli — že je to pravda. „Hlas podobný Haščákovi“ na nej rozpráva o tom, ktorého poslanca za koľko kúpil, komu treba čo sľúbiť, o koľko miliónov navýšia predaj štátneho majektu a kto si navýšenie medzi sebou rozdelí, koľko dostane Malchárek, ktoré predaje zabezpečí vtedajšia šéfka Fondu národného majetku Bubeníková.

Či objav nahrávky povedie k tomu, že „niekto za to konečne pôjde sedieť“, nie je zatiaľ isté. Názory na použiteľnosť záznamu pred súdom sa rôznia. Určite ale zosilnel mediálny záujem o tému a záujem súčasných strán vyprofilovať sa na tom pred voľbami. Tu cítiť ohromný rozdiel.

Pred ôsmimi rokmi boli na protestoch tisícky ľudí v treskúcej januárovej zime. Ohlasy médií a politikov boli všelijaké a protesty sa pomerne úspešne darilo torpédovať. Nebojovalo sa ani tak proti aktérom Gorily, ale skôr proti protestom. Dnes je politická situácia iná.

Dobrou správou ale určite je, že tentokrát sa nepodarilo uniknúť Haščákovi. Gorila ho dobehla, minimálne čo sa týka jeho verejného obrazu, verejnej hanbe sa už nevyhol. Mainstreamové denníky píšu o jeho škandáloch, množia sa bojkoty značiek, ktoré patria pod Pentu, vrcholoví menežéri dávajú výpovede, Haščák nie je k dostihnutiu na komentár. Nie je to zatiaľ spravodlivý proces a väzenie, ale srdiečko to poteší.

Kam to všetko smeruje? Ťažko odhadovať. Na jednej strane je určite prínosná určitá očista verejného života, aspoň nejaká spravodlivosť a zadosťučinenie. Najlepšie, keby sa diala férovými súdnymi procesmi, nie mediálnym lynčom.

Dôležitejšie ale bude ponaučenie a systémové kroky k tomu, aby sa situácie ako Kočner alebo Haščák neopakovali. Jednou z kľúčových požiadaviek prvých Protestov Gorila bolo zásadne obmedziť súkromné dary stranám. Na to, aby neboli v područí „donora“, treba zvýšiť podiel štátneho príspevku na činnosť strany a určiť rovnaký mediálny priestor, vrátane súkromných médií, pre všetky kandidujúce subjekty. Tak nebudú vznikať situácie, že vyhrá ten, kto dá na kampaň viac peňazí.

Takto nastavená férová politická súťaž samozrejme nie je všeliekom, ale dáva politickým stranám čistý štít, štartovaciu čiaru, ktorá nezačína tým, že v prvom rade treba splatiť dlhy niekomu, komu je strana „zaviazaná“.

Preto tí, ktorí sa dnes vezú na Gorile, nech majú odvahu siahnuť na súkromné donorské peniaze stranám. A siahnuť na majetky Penty, veď ak sa potvrdia obvinenia z vyšetrovania Gorily, jedná sa o majetok nadobudnutý trestnou činnosťou.

Bez veľkých a systémových krokov bude súčasná vlna káuz a škandálov skôr jednou veľkou traumou a zhnusením z verejného života. V istom momente toho jednoducho ľudia začínajú mať po krk. K urnám radšej nepôjdu alebo to hodia neonacistom či antisystémovým stranám rôznych odtieňov hnedej.