↗

V princípe Haščákovi išlo o dve veci — buď dohodiť kšefty Pente alebo sa dohodnúť so zahraničnými investormi a vysvetliť im, že za dostatočné všimné im vybaví odpredaj štátneho podniku do ich rúk. Takto sa dohodol s Electricité de France, ktorí mu nadšene zaplatili 3 milióny eur za „vybavenie“ privatizácie slovenských elektrární, podplatila ho aj nemecká RWE Energie, taliansky ENEL, loboval za odpredaj vodární pre francúzsku Veoliu. Foto FB Jaroslav Haščák

Do sídla finančnej skupiny Penta v Bratislave nabehli začiatkom decembra v podvečerných hodinách kukláči a odviedli jej hlavného majiteľa Jaroslava Haščáka rovno do vyšetrovacej väzby. Deväť rokov po prevalení korupčnej kauzy menom Gorila, v ktorej bohato figuruje.

Zatknutie Haščáka určite prišlo ako veľké prekvapenie. Haščák nie je žiaden „middleman“ alebo priemerný podnikateľ, ktorý by robil drobné podvody s DPH-čkou. Penta Group je jednou z najväčších slovenských finančných skupín, vlastní biznisy aj v Čechách a na Morave. Do jej porfótlia patria súkromné nemocnice, zdravotná poisťovňa Dôvera, obrovská sieť lekární, developerské projekty a mnoho ďalšieho, ale ťažiskom biznisu je práve zdravotníctvo.

Sám Haščák je považovaný za jedného z najbohatších ľudí v krajine. Každopádne jeho zatknutie je určite najprominentnejším v nedávnej sérii zatýkaní a procesov, keď vo väzbe skončila bývalá štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Jankovská a podnikateľ Bödör za podplácanie sudcov a kupovanie rozsudkov, viacerí predstavitelia Finančnej správy, bývalý policajný šéf, špeciálny prokurátor a napríklad bývalý sekčný riaditeľ Slovenskej informačnej služby SIS Arpáš.

Práve Arpáš sa snaží zmierniť svoj trest spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní a udal Haščáka, ktorému mal odpredať nahrávku informačných služieb s názvom Gorila. V tejto nahrávke ide o odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, kde sa okolo roku 2006 Haščák stretával s viacerými politikmi a vysoko postavenými úradníkmi štátnej správy.

K odpočúvaniu vtedy prišlo vlastne náhodou — v susednom byte býval tajný, ktorý si stretávania všimol, tak byt napichli. Z odpočúvania vyliezlo množstvo zaujímavých skutočností o fungovaní biznisu Penty. Haščák podplácal ministra hospodárstva Jirka Malchárka, cez ktorého prechádzali privatizácie strategických podnikov.

Jedná sa o kauzy prvej a hlavne druhej Dzurindovej vlády, teda o privatizácie a delenie si kšeftov stranami SDKÚ, v ktorej pôsobili Dzurinda a Mikloš, „Maďarmi“, vtedy SMK, stranou ANO, to jest Malchárek a kresťanmi z KDH. Z celej nahrávky je explicitne jasné a zjavné, že tieto kšefty sa diali s vedomím a spoluprácou SDKÚ, na viacerých miestach sa s nimi delí provízia, Haščák priamo spomína, že kšefty s Dzuridnom robí cez pokladníka strany Gabriela Palacku.

Haščák platil Malchárkovi aj poradcov, o ktorých hovorí, že za štátne by tam nikto nerobil a pripláca im približne 33 000 eur ročne. V jednej časti obaja vyrátajú, že Malchárek si zarobil na províziách okolo 11 miliónov eur.

Ďalej má Haščák podchytenú predsedníčku Výkonného výboru Fondu národného majetku Bubeníkovú, ktorá v jeho prozpech zariaďuje výsledky verejných obstarávaní v privatizačných komisiách. V predsedníctve má podplatených 5 z 9 členov, aby si zabezpečil väčšinu, jedným z týchto ľudí bol Milan Krajniak, vtedy za KDH, dnes minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zaujímavé je, že Krajniak v čase, keď sa prepis nahrávky Gorila dostal na svetlo sveta v roku 2011, aj odstúpil zo svojej vtedajšej funkcie poradcu ministra vnútra. Aká krátka je verejná pamäť, o pár rokov neskôr sa už skvie v pozícii ministra. Ďalej Haščák podplácal 11 poslancov a človeka v SIS-ke, aby vedel o prípadných krokoch tajných služieb alebo polície a mohol to príhodne a s predstihom stopiť.

O aké privatizačné kauzy išlo? V princípe Haščákovi išlo o dve veci — buď dohodiť kšefty Pente alebo sa dohodnúť so zahraničnými investormi a vysvetliť im, že za dostatočné všimné im vybaví odpredaj štátneho podniku do ich rúk. Takto sa dohodol s Electricité de France, ktorí mu nadšene zaplatili 3 milióny eur za „vybavenie“ privatizácie slovenských elektrární, podplatila ho aj nemecká RWE Energie, taliansky ENEL, loboval za odpredaj vodární pre francúzsku Veoliu.

Len na odpredajoch elektrární odhadol výšku svojich provízií na 5-6 miliónov eur. Korupcia nie je národná, slovenská vec, zjavne je skôr esenciou súčasného kapitalizmu.

Aj takto prebiehali nevýhodné privatizácie za Dzurindovej vlády, aj takíto ľudia sa na nich nabaľovali. Samotnú nahrávku Gorila Haščák najprv odkúpil od Arpáša z tajnej služby, vyplácať mu mal cez jeho ženu, na fiktívne objednané služby.

Nečelí teda obvineniam za korupciu spomínanú v spise, ale za korupciu a pranie peňazí v zmysle odkúpenia nahrávky od SIS fiktívne vedenými platbami. Ale niekde sa začať musí, veď aj Al Caponeho nakoniec dostal do basy malý podvod na poštovnom.

Nebol to ale jediný exemplár prepisu, pretože v roku 2011 ho zverejnil novinár Nicholson. Obsah spisu vyústil v jedny z dovtedy najväčších spoločenských protestov známych pod názvom Protesty Gorila, tesne pred voľbami 2012.

Jeho obsah bol vtedy pre slovenskú spoločnosť traumatizujúci — už len šíry rozsah korupcie a verejných peňazí, ktoré sa ukradli a zosúkromnili, vtedy zdvihol ľudí zo stoličky. Katarzné bolo aj poznanie, že slušná, pravicová vláda Mikuláša Dzurindu nie je tak slušná, ako sa podľa imidžu zdalo. Hlboko rezonoval aj Haščákov citát, že „Demokracia je na h*vno systém, volič je h*vno. Volič vníma len úplný povrch.“

Gorila Haščáka dohnala až o štrnásť rokov neskôr. Nejaký vplyv na to bude mať zmena vlády, kde nový premiér Matovič sľuboval, že pôjde korupcii po krku, nejaký vplyv aj vražda novinára Kuciaka a jeho priateľky, po ktorej majú policajti a vyšetrovatelia akési voľnejšie ruky pri práci.

V každom prípade je zatknutie Haščáka a jeho vzatie do kolúznej väzby, čo znamená, že na súd bude čakať na samotke a jeho komunikácia bude monitorovaná, aby nestihol ovplyvňovať svedkov, veľkým symbolom, pretože vyššie už nie je moc koho zatýkať. Haščák bol de facto najvyššie, hlava hydry.

Ak bude odsúdený, bude to veľké zadosťučinenie. Ešte väčšie by však bolo, keby Slovenskej republike boli navrátené majetky, ktoré nakradol alebo získal pokútne, aby sa otvorila diskusia o tom, či skutočne boli pre Slovensko privatizácie a vzdanie sa prirodzených monopolov ako elektrárne a vodárne prospešné.

Odsúdenie veľkého finančníka bude mať určite vplyv na to, aby sa ostatní viac obávali, ale na druhú stranu, oligarchia nie je len o konkrétnych menách, kde jeden nahradí druhého, ale o štruktúre, o systéme, ktorý takéto úplatkárstvo a skupovanie demokratických inštitúcií umožňuje. Preto bola jednou z najdôležitejších požiadaviek protestov Gorila dodnes nevypočutá požiadavka na zmenu systému financovania politických strán.

Tak, aby neboli závislé od šľachetných darov milionárov, ale fungovali z verejných peňazí. Tak, aby počas celej svojej existencie nemuseli splácať dlhy donorom cez priklepnuté verejné obstarávania.