Vláda zo dňa bláznov
Martin MakaraŘešení slovenské koaliční krize má punc provizoria. Výměna dvou ministrů a prohození rolí mezi premiérem Igorem Matovičem a ministrem financí Eduardem Hegerem znamená, že předčasné volby zůstávají realistickou vyhlídkou.
Vo štvrtok 1. apríla sa vymenovaním staronovej vlády skončila mesiac trvajúca kríza pravicovej koalície. Novým premiérom sa stal Eduard Heger (OĽaNO), dovtedajší minister financií, ktorý si funkciu vymenil s Igorom Matovičom (OĽaNO). Bodka, alebo skôr bodkočiarka za vládnym patom padla v termíne nanajvýš príhodnom: na deň bláznov.
Po troch týždňoch vládnej krízy vyvolanej nespokojnosťou menších koaličných strán SaS a Za ľudí s pôsobením teraz už exministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) a bývalého predsedu vlády Igora Matoviča traja ministri za SaS naplnili svoje ultimátum a odstúpili zo svojich funkcií. Richard Sulík (SaS) delikátnym spôsobom sebe vlastným vyhlásil, že jeho strana z koalície nevystupuje, len si v nej pozastavuje členstvo, a Veronika Remišová (Za ľudí) so svojim stanoviskom vajatala tak dlho, až sa zdalo, že jej politické seppuku má byť čo najbolestnejším trápením nielen pre ňu a jej stranu, ale aj celú krajinu.
Štvrtá koaličná strana Sme rodina stála po väčšinu trvania krízy v úzadí, až kým neprišla s najspektakulárnejším ťahom celej krízy: demisiou svojho ministra práce, Milana Krajniaka. Ten bol v kontexte prestrelky medzi hnutím OĽaNO a stranami SaS a Za ľudí úplne bezvýznamnou figúrou, o to väčšmi prekvapilo jeho odstúpenie, ktoré strana Sme rodina prezentovala ako svoj príspevok k riešeniu koaličnej krízy.
Slovenských pracujúcich tento odchod mrzieť nemusí, pretože Milan Krajniak sa väčšmi priatelil so zamestnávateľskými zväzmi než odborármi, čo sa prejavilo aj na jeho legislatívnych návrhoch týkajúcich sa dôchodkového systému či zákonníka práce. Navonok nezmyselnú demisiu ministra práce komentátori najprv dávali do súvislosti so zadržaním a obvinením bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby, Vladimíra Pčolinského, ktorého by Milan Krajniak mohol nahradiť, Sme rodina však túto personálnu rošádu dementovala.
Keďže sa bývalý minister práce na rozdiel od svojich kolegov do ministerského kresla nevrátil ani po vymenovaní staronovej vlády, uvažuje sa o dvoch motívoch jeho presunu z vlády do parlamentu: buď tento ťah skutočne súvisí s dianím okolo nominanta Sme rodina, exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, alebo bude Krajniakovou úlohou v parlamente konsolidovať roztrieštené pravicovo-konzervatívne skupiny. Tie by mohli napomôcť pozviechaniu sa strany Sme rodina z preferencií na hranici zvoliteľnosti.