Ak by sme chceli historicky porovnať slovenskú parlamentnú ľavicu a pravicu, v kategórii odvaha a dôslednosť pri presadzovaní programu by pravica mala nepochybne prevahu.

Inak to nie je ani pri súčasnej pravicovej vláde, ktorá na demontáži sociálneho štátu (v širokom význame slova) pracuje ešte usilovnejšie ako na svojej vlajkovej lodi: boji proti korupcii.

„Zoptimalizovaný“ grafikon

Ministerstvo financií pod vedením Igora Matoviča v týchto dňoch podmienilo finančnú pomoc štátnej železničnej spoločnosti tým, že „zoptimalizuje“ svoj grafikon. To neznamená nič iné ako ďalšiu vlnu škrtania spojov — a možno celej prevádzky na „nerentabilných“ tratiach, ako sa to na etapy dialo za reformných vlád. Premávka na šiestej najhustejšej železničnej sieti v EÚ sa od 90. rokov stále prerieďuje, na čo doplácajú najviac tí, ktorí sú od verejnej dopravy najviac závislí.

Aj najnovšie pripravovaná „optimalizácia“ grafikonu sa má riadiť kalkulačkou: kde sa vozí najviac ľudí, tam sa spoje posilnia, a kde jazdia vlaky poloprázdne, tam sa zrušia. Vraví sa, že kde nič nie je, tam ani smrť neberie, ale neoliberálom je takáto zhovievavosť cudzia. Ich logika je prevrátená naruby: namiesto podpory ekonomiky a verejných služieb v regiónoch, ktoré by tam dokázali aspoň udržať, ak už nie pritiahnuť ľudí, sa vláda chystá regióny ešte viac odizolovať a nerovnosti medzi nimi prehĺbiť.