↗

Vnímať vládnu krízu na Slovensku na základe vyjadrení jej aktérov je ako čítať poéziu doslovne: nedáva to nijaký zmysel. Foto FB Eduard Heger - predseda vlády SR

Po tom, čo letos 22. júna prešiel parlamentom expresne takzvaný prorodinný či protiinflačný balíček — preraziac pritom aj prezidentkine veto — sa slovenská vládna kríza dostala opäť zo stavu stálej latencie do akútneho štádia.

Približne po dvoch týždňoch od schválenia nesystematickej sociálnej pomoci v objeme 1,35 miliardy eur — výhradne vďaka hlasom neoľudáckej Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) — Richard Sulík na tlačovej besede vyhlásil, že jeho strana Sloboda a Solidarita (SaS) odstupuje od koaličnej zmluvy. Do 31. augusta je ochotný podpísať zmluvu novú, ak sa v nej bude garantovať, že súčasťou vlády už nebude Igor Matovič.

Odísť alebo neodísť?

To sa, samozrejme, stretlo s nevôľou v najväčšom koaličnom hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO): možnosť odstúpenia ministra financií z jeho postu najprv v priebehu leta odmietali jednotliví poslanci OĽaNO a minulý týždeň hnutie vydalo stanovisko potvrdzujúce, že Igor Matovič bude kontrolovať štátnu kasu aj prvého septembra.

Pokiaľ je pre SaS ústrednou podmienkou pokračovania štvorkoalície odstúpenie expremiéra z vlády, čo by znamenalo už jeho druhý potupný pád — tento raz do parlamentu —, a OĽaNO takúto možnosť svorne nepripúšťa, podľa jednoduchej výrokovej logiky by z tohto rozporu malo vyplývať, že Slovensko od jesene čaká menšinová vláda.

Lenže chyba lávky! Ani „strana odborníkov a rozumu“, ako sa SaS zvykne sama označovať, nekoná ani zďaleka s takou racionalitou, akú predpokladajú jej blízke ekonomické teórie. Navzdory predchádzajúcej jasnej deklarácii OĽaNO, že do personálneho obsadenia ministerských kresiel nebude v duchu inak mnoho ráz porušenej koaličnej dohody nik cudzí zasahovať, sa SaS zúčastnila rokovaní o pokračovaní štvorkoalície.

A hoci sa na nich nič nevyriešilo, premiér, expremiér aj predseda poslaneckého klubu OĽaNO zopakovali, že Igor Matovič nikam neodchádza, a on sám si v nasledujúcich hodinách na Richardovi Sulíkovi viackrát opäť nepriamo zgustol. SaS svoju účasť prisľúbila aj na budúcotýždňovom pokračovaní rokovaní.

Kríza sa tak predlžuje navzdory tomu, že bez ustúpenia jednej či druhej strany — ktoré sa k tomu vzájomne vyzývajú — je na konci prázdnin možné jediné vyústenie: odchod SaS do opozície. Ostávajúce dva týždne tak s istotou budú naplnené útrpným obviňovaním sa z toho, kto bude zodpovedný za eventuálnu stratu dôvery vlády v parlamente a následné predčasné voľby.

Viacerí poslanci z klubu SaS už avizovali, že ak do konca augusta nedôjde k dohode, z opozičných lavíc budú hlasovať za odvolanie Igora Matoviča aj v prípade, že by takýto návrh vzišiel z krajnej pravice, od Smeru alebo Hlasu. Je tak nanajvýš pravdepodobné, že na jeseň sa súčasná vláda ocitne nielen v menšine, ale napokon sa v súlade s vôľou parlamentnej väčšiny bude musieť porúčať aj minister financií.

Z perspektívy OĽaNO by to teda bol výsledok vecne horší, ako keby svojho predsedu dotlačili k rezignácii z exekutívy ešte pred vypršaním ultimáta SaS, symbolicky by však odvolanie v parlamente pre Igora Matoviča zrejme nebolo tak ponižujúce. Ba čo viac: navzdory všestranným uisteniam členov klubu OĽaNO o tom, aké živé a demokratické diskusie v poslaneckom klube prebiehajú, zo všetkých vonkajších prejavov hnutia je zrejmé, že osobná lojalita k jeho predsedovi je tam zo všetkých cností cenená najvyššie.

V OĽaNO teda niet nikoho, kto by na Igora Matoviča mohol vyvinúť tlak — do úvahy nepripadá ani samotný predseda vlády, ktorý je skôr čímsi ako jej prezidentom: reprezentuje ju v zahraničí, ale skutočnú výkonnú moc drží minister financií.

Vypočítavosť SaS a vízia predčasných volieb

V tomto pokračovaní vládnej krízy sú otázne skôr pohnútky Slobody a Solidarity. Oficiálne zdôvodnenie požiadavky na odchod Igora Matoviča do parlamentu je nezodpovedná správa verejných financií a spolčovanie sa s neoľudákmi, v tejto súvislosti sa však nemožno vyhnúť viacerým otázkam. Prečo strana otáľala vyše dvoch týždňov po kontroverznom hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, kým vypovedala koaličnú zmluvu a zverejnila podmienky podpisu novej?

Richard Sulík síce tvrdí, že sa nechceli uponáhľať, potrebovali zvolať republikovú radu a tak ďalej, ale o vysokej pravdepodobnosti scenára prelomenia prezidentkinho veta s asistenciou poslancov ĽSNS sa vedelo už dlho vopred, SaS tak mohla byť na túto eventualitu pripravená. No najmä: prečo SaS neuplatnila pri prekladaní sporného zákona do parlamentu svoje koaličné právo veta?

Ak sa ho najprv dobrovoľne vzdali, aby následne uvádzali schválenie problematického balíčka ako dôvod vystúpenia z koalície, pôsobí to špekulantsky a nahráva dohadom, že Richard Sulík kalkuluje s vývojom voličských preferencií a dôvery a prišiel k záveru, že by preňho boli predčasné voľby výhodné.

Na Slovensku teda nič nového pod slnkom. V OĽaNO sa už pripravujú na menšinovú vládu, v SaS svojou účasťou na rokovaniach o budúcnosti štvorkoalície s Igorom Matovičom žartujú na účet vlastného ultimáta, Sme rodina je k dispozícii pre akýkoľvek scenár, stranu Za ľudí už na Slovensku poznajú len archívy a opozícia od Hlasu až po Tisových pohrobkov sa už zahrieva na predčasné voľby. A aby toho nebolo málo, návrat na scénu údajne chystá expremiér Mikuláš Dzurinda a možno aj ďalší protagonisti neoliberálnych reforiem spred dvadsiatich rokov.

Toľko výber z politiky — a o bezprecedentnej inflácii, rastúcich cenách energií, potravín i bývania, hroziacich štrajkoch a výpovediach už i tak žalostne poddimenzovaného zdravotníckeho personálu a ďalšom zástupe sociálnych problémov zase nabudúce.