Moderné slovenské politické dejiny minulý týždeň významne postúpili smerom k svojmu vyvrcholeniu — prinajmenšom podľa tej časti verejnosti a mediálnych a politických elít, ktoré právoplatné odsúdenie Róberta Fica a spol. nielen považujú za naplnenie svojho poslania, ale zároveň si ho predstavujú ako dlho očakávaný prielom k slušnosti, právnemu štátu a budúcnosti bez „komunistických pohrobkov“.

Aj po 20. apríli 2022 je však k tomuto klimaxu ďaleko. Po porážke Smeru-SD vo voľbách spred dvoch rokov a minulotýždňovom vznesení obvinenia voči Róbertovi Ficovi a Róbertovi Kaliňákovi (obaja Smer-SD) pre zločiny založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a ohrozenia daňového tajomstva je síce právne vysporiadanie sa s „únoscami štátu“ bližšie než kedykoľvek predtým, zároveň však pôsobí ako prekvapivý politický vabank.

V súdnom procese by mali ísť politické ohľady bokom, v kontexte početných vyjadrení členov vlády či koaličných poslancov však možno prinajmenšom pochybovať o tom, či majú orgány činné v trestnom konaní takú autonómiu, akú na svoju prácu potrebujú.

Keď sa v minulú stredu na titulkách online vydaní slovenských novín zjavila správa o obvinení bývalého premiéra a ministra vnútra, pričom druhý z nich bol v tom čase už aj zadržaný, bolo hneď jasné, že toto obvinenie je nielen bezprecedentné, ale aj kategoriálne odlišné od tých, ktorým vysokí predstavitelia strany Smer-SD čelili predtým. Precedens aj kategoriálna odlišnosť tohto prípadu spočívajú okrem iného v tom, že prokurátor pre bývalého trojnásobného premiéra žiada kolúznu väzbu v trvaní minimálne niekoľkých týždňov (do konca mája) — a veľmi pravdepodobne bude jeho žiadosti vyhovené.

Aby mohol byť Róbert Fico do tejto väzby vydaný, svoj súhlas musí najprv vyjadriť Národná rada SR, v ktorej je Fico poslancom. Hlasovanie o tomto vydaní má prebehnúť vo štvrtok a sám Fico sa už pripravuje na pobyt vo väzbe, keďže pre tri zo štyroch koaličných strán predstavuje líder parlamentnej opozície arcinepriateľa a v Sme rodina sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude hlasovať voľnou kartou.

Niekdajšia Ficova pravá ruka, Róbert Kaliňák, už týždeň vo väzbe strávil — keďže nie je poslancom, mohol byť zadržaný bezodkladne po vznesení obvinenia. Kolúzna väzba pre oboch obvinených sa zdôvodňuje tým, že by svojím pobytom na slobode mohli ovplyvňovať svedkov.

Podle Fica je obvinění motivováno výhradně politicky

Ficova obranná stratégia priamo nadväzuje na jeho verejnú obhajobu jemu blízkych ľudí, ktorí sa v predchádzajúcich mesiacoch dostali do väzby — či už ide o bývalú štátnu tajomníčku Moniku Jankovskú, bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara alebo ďalších. Obvinenia a vyšetrovania v týchto prípadoch Smer-SD prezentuje ako politické procesy; koalícia podľa strany nedokáže čeliť opozícii politicky, preto sa ju snaží umlčať trestnoprávne.

Podobnú — a ešte zostrenú — rétoriku Fico využíva aj v poslednom týždni. Tvrdí, že vláda sa prenasledovaním opozície snaží odpútať pozornosť od vlastných problémov a zhoršujúcej sa sociálnej situácie v krajine. Navzdory tomu, že obvinenie špičiek Smeru-SD koalícii nepochybne príde vhod, pretože boj s korupciou je vlajkovým programom hnutia OĽaNO a strany Za ľudí, má tento proces stále ďaleko od tých z päťdesiatych rokov, ku ktorým ho Smer-SD prirovnáva.

Pravdaže, Ficovej politickej obrane napomáha skutočnosť, že ako poškodení v jeho prípade vystupujú bývalý prezident Andrej Kiska, minister financií Igor Matovič či špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorí patria medzi Ficových notorických kritikov. Fico tiež zdôrazňuje, že nie je obvinený z ekonomickej či násilnej trestnej činnosti, ale z toho, čo on nazýva politickou prácou. Tvrdí, že obvineniu nerozumie a nevie, voči čomu sa má právne brániť.

Vecnú podstatu jeho obvinenia tvorí jednak koordinácia ľudí do zločineckej skupiny, ktorá mala pomáhať iným skupinám a z pozície verejných činiteľov získavať neoprávnené výhody (nielen finančné), no zároveň ohrozenie daňového tajomstva, ktoré sa týka jeho tlačových besied k daňovým nezrovnalostiam Andreja Kisku a Igora Matoviča.

Výsledok súdneho procesu bude závisieť od toho, nakoľko presvedčivo dokáže prokurátor rozlíšiť medzi štandardnými politickými nomináciami a dosadzovaním „svojich ľudí“ pre súkromné či stranícke účely; nakoľko šikovná bude Ficova obhajoba, ktorá bude pravdepodobne argumentovať anonymitou zdrojov vo veci daňového tajomstva v duchu, že neverejné informácie Ficovi jednoducho pristáli v schránke.

Veľa bude tiež záležať na tom, nakoľko sú výpovede vysoko politizovaných svedkov vystužené ďalšími dôkazmi a akú úlohu zohrá či nezohrá verejný tlak jednej aj druhej strany. Kým médiá, ktoré nie sú voči Ficovi kritické, ale sú vyložene antificovské, svoju neskrývanú nádej na jeho odsúdenie kompenzujú zdôrazňovaním viery v riadny súdny proces a kvalitne pripravenú obžalobu, strana Smer-SD mobilizuje svojich sympatizantov, ktorých pred parlament v deň hlasovania o vydaní Fica do väzby pozýva ľudí s prísľubom dopravy aj nocľahu.

Fico antisystém nespojuje, nýbrž vytváří

Po poslednom slabšom volebnom výsledku a následnom odštiepením skupiny okolo Petra Pellegriniho do samostatnej strany Hlas sa preferencie Smeru-SD dostali na historické minimá, ako nepochybne najaktívnejšiemu opozičnému politikovi však Ficovi percentá v poslednom období opäť stúpajú. Darí sa mu spájať rozličné protestné skupiny a ich agendu, dôsledkom čoho je zdanie, že Fico za sebou mobilizuje antisystém; do veľkej miery ho však veľmi pragmaticky a nanajvýš reakčne vytvára.

S istou dávkou trúfalého zovšeobecnenia možno napísať, že jeho voličov nespája nijaká pozitívna (v zmysle konštruktívna, tvorivá) myšlienka či emócia, ale skôr vymedzenie sa voči rôznym aspektom a formám establišmentu, súčasnej vláde zvlášť.

Krajná pravica je rozštiepená a jej potenciál sa nateraz, zdá sa, naplnil (aj keď zhoršujúca sa sociálna situácia to môže zmeniť), Pellegriniho Hlas je takmer neviditeľný (pritom preferenčne stále najsilnejší) a mimoparlamentné subjekty nemajú dosť mediálneho priestoru, aby nespokojnosť s vládou dokázali pretaviť do vlastných volebných preferencií či iných aktív.

Fico a jeho Smer-SD tak predstavujú prinajmenšom svojím mediálnym pôsobením najvýraznejšiu a najrazantnejšiu opozíciu voči súčasnej vláde, akokoľvek nekonzistentná a nehodnoverná je ich kritika po vlastných dvanástich rokoch pri moci. Istá, skôr malá časť ľudí sa bojí vlastného ohrozenia v prípade, že by bol Fico a spol. odsúdený (pretože pôsobí ako ochranca im blízkych názorov), väčšina má pocit, že v čoraz ťažšej ekonomickej situácii nebude mať kto reprezentovať ich záujmy v najvyšších poschodiach politiky.

Tak alebo onak, mnohí viac alebo menej oprávnene cítia ohrozenie Fica ako priame či nepriame ohrozenie seba samých. Bývalý premiér to vie a preto týchto ľudí cynicky a výhradne pragmaticky využíva ako svoj štít, pretože máločo mu môže byť cudzejšie než všedné problémy človeka-milióna.

Je veľmi náročné odhadnúť, ako obvinenie Róberta Fica, Róberta Kaliňáka a ďalších dopadne a či dôjde k ich odsúdeniu alebo oslobodeniu. Kto tvrdí, že obvinenie má vysokú šancu na súde uspieť, vychádza skôr zo svojej nádeje než z nepriestrelnej argumentácie. Pri súčasnom poznaní o stave procesu sa možno vyjadrovať len opatrne a skepticky: zďaleka nie je vopred isté, že súd dopadne vo Ficov neprospech, ako to vo svojich vyjadreniach sám naznačuje.

Rovnako je však možné, že obvinenie bolo pod rozličnými tlakmi pripravené unáhlene a nedôsledne, dôsledkom čoho môžu v budúcnosti byť nielen žaloby obvinených voči štátu, ale aj návrat „mučeníkov“ Smeru-SD k moci a ich politický revanš, ktorý by mohol vyústiť do situácie podobnej tej, aká je v Maďarsku, či nebodaj ešte autoritatívnejšieho režimu.

V každom prípade sa možno stotožniť s konštatovaním prokurátora Ladislava Masára, že „samotný fakt, že trestné konanie zamerané na tieto okolnosti v súvislosti s obvineným bude verejne a politicky citlivé a využívané v politickom boji, ešte neznamená, že nemá a nesmie byť vykonané. […] Opačný názor by znamenal […] faktickú imunitu týchto osôb.“

Je jedine správne, ak o Ficovej vine či nevine rozhodne súd; akékoľvek politické (a pravdepodobne ďalekosiahle) dôsledky však toto rozhodnutie prinesie, budú mať omnoho komplexnejšie príčiny a súdny verdikt bude len akýmsi katalyzátorom politicko-spoločenských procesov.

Rozhodnutie súdu sa bude týkať výhradne obvinených; vývoj preferencií a budúce voľby však nebudú nijakým referendom o Ficovi, ale výpoveďou o rezignácii veľkej časti spoločnosti na istý druh demokracie alebo o toxickom koktejle ťažkej sociálnej situácie a kognitívneho kolapsu pod vplyvom informačného pretlaku, pre ktorý sa ľudia upínajú k človeku a strane, o ktorých možno aj bez rozhodnutia súdu napísať, že ich už dávno a mnohonásobne zradili — a to nielen tým, čo urobili, ale najmä tým, čo neurobili.