Neisté dôsledky slovenskej vládnej krízy

Martin Makara

Rozpory mezi členy slovenské koaliční vlády nejspíš skončí demisí ministrů jedné ze stran. Vzhledem k neustálým změnám postojů a různým ultimátům všech aktérů je těžké předvídat další vývoj. Možná je menšinová vláda, ale i předčasné volby.

Úřadující slovenská vláda byla jmenována 1. dubna 2021. Vystupování jejích koaličních členů působí někdy opravdu aprílově. Foto FB Eduard Heger - predseda vlády SR

V momente, keď tento komentár vychádza, je pravdepodobné, že ostávajúci traja ministri za Slobodu a Solidaritu (SaS) už podali demisiu (Richard Sulík zo svojho postu odstúpil už minulý týždeň), strana odišla do opozície a na Slovensku tak vládne menšinová vláda.

Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) po svojej víkendovej porade v nedeľu večer síce oznámilo, že Igor Matovič v pondelok neodstúpi, podobných kategorických vyhlásení však v posledných dvoch rokoch padlo už niekoľko a len máloktoré našli prienik s realitou.

Ba čo viac, v tejto politickej telenovele zvraty neprichádzajú len v poslednej chvíli — ako v prípade neskromných desiatich požiadaviek, ktorými OĽaNO v deň vypršania ultimáta voči Matovičovi kontrovalo SaS —, ale dokonca aj po nej: Slovensko v ostatných dňoch totiž oblažila možnosť, že minister financií na truc odstúpi až po vypršaní ultimáta voči svojej osobe, čo otvorí cestu návratu SaS do vlády.

Ani dramatický odchod libertariánov z SaS do opozície tak vonkoncom neznamená, že v dohľadnom období sa vláda nevráti do staronových koľají, len s presunom Matovičových tlačoviek z úradu vlády do parlamentu.

×