Keď sa niekto v budúcnosti obzrie späť na dvadsiate roky 21. storočia, bude si môcť povedať, že ľudia tej doby doslova tvorili dejiny. Bude vidieť obrovské historické výzvy, ktorým sme čelili, na rozdiel od nás však bude vedieť, či sme ich zvládli alebo nie. Ako to už býva, veci uvidí jasnejšie a presnejšie než my, bude sa na situáciu pozerať s odstupom človeka, ktorí vie čo sa stalo a prečo.

Pri niektorých situáciách možno nebude chápať, ako sme mohli ignorovať zjavné fakty, pri iných mu práve naopak napovedia prečo sme nakoniec uspeli.

Niekedy by sme sa mali skúsiť na seba a svoje aktivity pozrieť očami človeka z budúcnosti. Konáme tak, aby to dávalo zmysel aj našim potomkom, alebo robíme veci, ktoré pri pohľade z budúcnosti nebudú dávať zmysel žiadny?

Vďaka vedeckým poznatkom už dávno vieme, že klimatická zmena patrí k najzávažnejším problémom, ktorým ako ľudstvo čelíme. V dôsledku ľudskej činnosti, hlavne uvoľňovania emisií skleníkových plynov z energetiky, priemyslu a dopravy, je dnes na Zemi o približne 1,1 stupňa teplejšie v porovnaní s obdobím spred priemyselnej revolúcie.

V dôsledku stále sa otepľujúcej atmosféry rastú hladiny oceánov, zažívame častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, zrážky vedúce k záplavám, obdobia sucha, veterné búrky a nárast ich deštruktívnej sily, či lesné požiare.

Veřejný zájem

Vďaka prieskumom verejnej mienky zároveň vieme, že väčšina ľudí problém klimatickej krízy zreteľne vníma a očakáva, že s ňou budeme niečo robiť. Až 77 percent Sloveniek a Slovákov považuje klimatické zmeny za veľmi závažný problém, neuveriteľných 89 percent súhlasí, že boj proti zmene klímy by mal byť prioritou v záujme zlepšovania verejného zdravia. Verím, že takéto čísla nie sú špecifikom Slovenska.

Napriek vedeckému poznaniu, napriek verejnej objednávke však politické elity nekonajú. Respektíve nekonajú dostatočne, s adekvátnou naliehavosťou a razanciou, ktorú si situácia a dopyt vyžadujú. Človek z budúcnosti sa možno bude chytať za hlavu a pýtať sa, ako je možné, že politici nevyužili šancu vyriešiť problém a zároveň z neho politicky vyťažiť.

V situácii keď slovenská vláda a parlament nepracujú na riešení klimatickej krízy dostatočne dôsledne, rýchlo a koncepčne, v hnutí Progresívne Slovensko vyvíjame aktivity, ktoré smerujú k ochrane klímy. Na európskej aj domácej pôde prinášame návrhy, ktorými chceme aktuálnu situáciu zlepšiť a dať nám do rúk na to potrebné nástroje.

Potřeba jednat

Jedným z nich je aj návrh na vyhlásenie klimatickej núdze s konkrétnymi cieľmi a opatreniami. Jeho účelom je prispieť k systémovému, koncepčnému riešeniu klimatickej krízy a mobilizovať kapacity a zdroje v dostatočnom rozsahu a rýchlosti na ochranu ľudí a ich majetkov, hospodárstva a ekosystémov. Riešeniu klimatickej krízy tiež dodá potrebnú váhu a vyšle jasný signál verejnosti a podnikateľom, že jej riešenie patrí medzi najvyššie priority vlády.

Slovenská vláda sa doposiaľ oficiálne a jednoznačne neprihlásila k záväzku dosiahnuť klimatickú neutralitu Slovenska do roku 2050. Návrh na vyhlásenie klimatickej núdze ju k tomu zaväzuje a pridáva záväzný cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 60 percent oproti roku 1990.

Náš návrh zaviaže rezorty, aby vytvorili podporné prostredie a odstránili bariéry zmierňovania zmeny klímy a adaptácie sa na jej dôsledky, predovšetkým v energetike, doprave, výstavbe, vodnom a lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve a ochrane prírody. Plnenie bude kontrolované prostredníctvom ukazovateľov v pravidelných časových intervaloch. Nie prázdne slová, ale skutočné činy.

Jedným z dôležitých predpokladov dosiahnutia klimatických cieľov je existencia dostatočných kapacít miest a krajov. Tie sú nevyhnutnou podmienkou dekarbonizácie a obratu k systematickému rozvoju udržateľnej a sebestačnejšej energetiky regiónov. Náš návrh myslí aj na to.

Návrh obsahuje aj opatrenia pre zabránenie protichodnosti politík dotýkajúcich sa klímy a žiada dôsledne posudzovať vplyv legislatívnych a rozpočtových návrhov na ciele znižovania emisií a na ciele adaptácie na klimatickú zmenu.

A to všetko sa musí diať s ohľadom na sociálne citlivý prechod na klimatickú neutralitu a klimatickú spravodlivosť. Náklady na boj s klimatickou krízou nesmú niesť ľudia a domácnosti s nízkymi príjmami.

S návrhom vyhlásenia klimatickej núdze prichádzame v situácii, kedy už neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že musíme konať urgentne. Dúfam, že keď sa niekto o dlhé roky pozrie späť, bude si môcť povedať, že v hodine dvanástej sa ľudia dvadsiatych rokov 21. storočia prebudili a podnikli všetko, čo bolo v ich silách, aby odvrátili klimatickú krízu, a zachránili tak svoju budúcnosť.