Cesta k uhlíkovej neutralite vedie cez regióny
Juraj ZamkovskýSnahy o vytvoření pilotního projektu energeticky soběstačného mikroregionu na slovenské Polaně dlouhé roky narážely na nepřekonatelné překážky. Vše se změnilo mezinárodním i slovenským kontextem. A zdejší vzor bude kopírovat celé Slovensko.
Keď sme pred siedmimi rokmi odovzdávali štyridsiatim obciam a dvom mestečkám okolo vulkánu Poľana závery energetickej analýzy, chvíľu som ešte dúfal, že aspoň pár väčších obcí presvedčíme, že sa oplatí venovať lokálnej energetike. Ak aj nie kvôli prírode a emisiám, tak preto, že by sa im to oplatilo, a náramne.
Naše zistenia dokazovali, že ak by sa všetky tamojšie administratívne, školské a zdravotnícke budovy, rodinné domy a bytovky zreparovali tak, že by spĺňali podmienky, ktoré mali onedlho spĺňať všetky rekonštruované budovy, ich energetická potreba by klesla na štvrtinu. Celá optimalizovaná energetická potreba budov by sa dala pokryť z energie získateľnej zo slnka, biomasy a tepelných čerpadiel. A to pri náročne postavených kritériách, ktoré takmer vylučovali napríklad spaľovanie dreva z ťažby z lesov - už vtedy boli totiž značne prekročené limity prostredia.
Regionálnej ekonomike na Poľane by to udržalo každý rok 37 miliónov eur. Približne toľko peňazí odtiaľ každoročne odteká za dovoz palív a energie na neefektívnu prevádzku budov a sústav verejného osvetlenia.
Obrat regionálnej energetiky od živelnosti k systému by okrem toho priniesol ľuďom prácu. Napríklad v stavebníctve či ťažbe a spracovaní dendromasy na roztrúsených a zarastených málo hodnotných poľnohospodárskych plochách. Alebo pri chove ťažných zvierat, ktoré by mohli nahradiť ťažkú fosílnu techniku pri jej zvoze a aj pri prácach v lesoch.
Región by tak dostal šancu postupne sa vymaniť z pozície rukojemníka veľkých dodávateľov energie a palív a komunity by získali nové trvalé zdroje príjmov z produkcie energie. Boli to dobré a jasné správy pre Poľanu, kde už dlho vládol pocit chronického nedostatku peňazí pre rozvoj a kde sa bez eurofondov už takmer neinvestovalo.
Analýza nebola jednorazovým výstrelom do tmy. Nadväzovala na predchádzajúcu viacročnú poradenskú a osvetovú činnosť nášho združenia. Predsavzali sme si, že prebudíme záujem samospráv na Poľane o získanie kontroly nad vlastnou energetikou a koordinovaný postup k energetickej sebestačnosti.
Začínali sme tam pred takmer dvadsiatimi rokmi. V obciach severne a západne od polanskej kaldery sme najprv iniciovali regionálny projekt energetického využívania odpadovej dendromasy. Zahŕňal prípravu, skladovanie a distribúciu drevnej štiepky a modernizáciu obecných kotolní. Dnes sa v nich vyrába teplo pre 32 verejných objektov v 8 obciach.
Pomohli sme starostom nastaviť projekt tak, aby ekonomika celého cyklu výroby paliva aj energie ostala kompletne v rukách samospráv. Až po skoro desiatich rokoch takmer neuveriteľných peripetií bol projekt v decembri 2010 spustený do prevádzky.
Ale oplatilo sa. Obciam dodnes prináša veľké úspory a komfort. My sme zase zistili veci, ktorých význam sme predtým iba tušili.