↗

Z pretrvávajúcej popularity politikov ako je Robert Fico, Andrej Babiš a mnohí ďalší si možno vyvodiť tri závery: buďto demokracia ako „to najlepšie, čo k dispozícii máme“ nefunguje, buďto funguje až príliš dobre a len zákonite zrkadlí príslušnú spoločnosť, alebo je najvyšší čas a možno posledná príležitosť ju vyskúšať naozaj. Foto Vladimír Šimíček, AFP

Dianie na Slovensku v posledných dvoch rokoch je spektáklom nielen pre pozorovateľov zvonka, ale predovšetkým pre domáce publikum. Základnú dramatickú situáciu vytvorila už očakávaná výmena pozícií medzi koalíciou a opozíciou a neočakávaná pandémia, avšak až udalosti v tomto rámci robia z čítania novín trilerový zážitok.

Človek k sledovaniu politiky nemusí pristupovať angažovane ani s predpripraveným názorom (hoci ide o populárne možnosti), aby z nej dokázal načerpať spektrum emócií: k tradičnému hnevu a znechuteniu sa pripája aj napätie a vzrušenie. Bezprecedentný dosah a rozsah vyšetrovaní, obvinení, zadržaní a uväznení má svoju protiváhu vo falošných stopách, zrušených obvineniach a prepusteniach na slobodu, pričom to všetko je sprevádzané obvineniami z politického prenasledovania, ťažko priehľadným dianím a frakčnými bojmi v rezorte vnútra a priebežnou potopou koaličnej flotily, keďže do jej vlajkovej lode boja proti korupcii čoraz viac zateká.

Politika je médiami zredukovaná na súboj dvoch táborov, Fico a Antifico, v ktorom ide o čas; jeden ťah navyše môže byť rozhodujúci. Hoci predseda Smeru-SSD prinajmenšom od volieb hrá defenzívu, robí tak mimoriadne obratne a už roky sa vyhýba fatálnym politickým chybám.

Keď minulý týždeň médiá začali zverejňovať prepisy tajných nahrávok z poľovníckej chaty neďaleko Levíc, kde sa Robert Fico so svojou pravou rukou, Robertom Kaliňákom, zhovárali s ľuďmi prepojenými na ústredné postavy práve vyšetrovaných korupčných káuz, zdalo sa, že trojnásobný expremiér sa konečne dostal do šachu. Denník N nahrávky označil ako Gorilu 2 a jeho komentátor Juraj Javorský vyjadril nádej, že „teraz už možno prídu na rad Fico s Kaliňákom“.

Neprešlo však ani dvadsaťštyri hodín, aby sa ukázalo, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Hoci až v priebehu nasledujúcich dní sa postupne vyjavovalo, čo bolo obsahom rozhovorov Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Miroslava Bödöra (otca zadržaného oligarchu Norberta Bödöra), Tibora Gašpara ml. (syna policajného exprezidenta Tibora Gašpara st.) a Mareka Paru (advokáta, ktorý zastupuje aj Mariána Kočnera), navzdory svojej závažnosti sa nahrávky neukázali natoľko zlomové, aby ťahy „kráľa“ už mohli viesť jedine do matu a korupčná hra sa tak definitívne skončila.