Príde predstaviteľ Matovičovej vlády do Inkognita s Vladom Voštinárom a nikto nevie uhádnuť, čo robí. Potom sa zistí, že to nevie ani on sám. Má na starosti informatizáciu, ale je to bábkoherečka. Riadi detskú kardiológiu, no je to lesník. Ďalší šéfuje školstvu, ale je to kaderník. Iný robí ministra vnútra, ale je to vojak. A ďalší má zálusk na generálneho prokurátora, aj keď nikdy nebol ani prokurátorom a má na krku trestný čin.

No nič, nevadí. Veď hospodárstvo má na starosti Sulík a sekunduje mu pritom Mihál. Čo je ako keď Pat a Mat opravovali strechu a podarilo sa im ju prebúrať, lebo na ňu kládli škridle z balóna. Podnikateľom teraz zosekali administratívu, takže sa už nebudú musieť trápiť žiadnymi “zbytočnými papierovačkami”. Kuchári môžu zo stolov zlepiť nálepku zákaz fajčenia, čašníci strhnúť z dverí reklamačný poriadok a ostane im už len čakať na zákazníkov… ktorí neprídu. Niekto z vlády totiž zmrazil príspevky na stravné, no akosi zabudol zmraziť aj ceny.

Týchto účtovníkov s diplomami z ekonómie nezaujímajú štátne investície a stimuly do hospodárstva. Poznajú len škrty a trojčlenku — všetko, čo sa dá vypočítať na kalkulačke. Zaujíma ich len to, o koľko menej zamestnancov prinesie koľko menej nákladov, no nenapadlo im, že sa to môže niekde zaseknúť a odrazu nebude mať kto míňať… To bude prekvapenie! Nieže by sa toho obávali, veď aj riešenia takejto situácie sú rôzne. Človek sa vždy môže zadĺžiť, ešte viac zadĺžiť, alebo predať dom, pracovať 12-14 hodín denne, predávať drogy, alebo sa obesiť.

Opäť raz sa ukazuje, že podnikatelia sú sami sebe najväčšími nepriateľmi. Jeden proti všetkým, všetci proti jednému. Ako mušketieri, ibaže naopak. Takto dnes vyzerá liberalizmus, ktorý v obrodenej (neoliberálnej) verzii ničí sám seba. Z fair-play boxu sa stalo voľné zápasenie v klietke. Z princípu presadzovania svojich vlastných sebeckých záujmov nemajú bez pravidiel prospech všetci, ale skoro nikto. Ani zamestnanci, ani zamestnávatelia, ani štát. Iba ak zahraničné banky a korporácie, pretože zrušenie bankového odvodu, zmrazenie stravného a minimálnej mzdy, či rovná daň pomôžu iba im, a to na úkor malého podnikateľa.

Namiesto toho, aby sme riešili scenár ako bude Slovensko fungovať po korone, tu mnohí stále žijú kauzami Ficovej vlády. Je to ako keď sa redaktorka z JOJ-ky opýta, či problémom namiesto množstva peňazí čerpaných zo záchranného balíka EÚ nie je to, či sa vôbec minú alebo nestratia. Čaká nás vážne krízové obdobie podobajúce sa prechodu púšťou, ale niektorých netrápi, či naň budeme mať dosť vody, ale či sa časť z nej nevyleje. Akosi neberú do úvahy, že keď bude vody menej, nebude síce čo vylievať, ale ani piť.

Kto sa stane v takejto dobe vyzývateľom vlády Igora Matoviča? Konflikt v Smere mu možno na chvíľu vyčaril úsmev na tvári, no ten mu hneď aj zamrzol, keď zistil, že sa nebude mať na koho vyhovoriť. SMER-áci, odídení či pozostalí, sú teraz dobrí v kritike, no dejiny sa neopakujú v kruhu, takže scenár návratu v plnej sile ako v roku 2012 nehrozí. Ako povedal Erik Kaliňák z Mladých sociálnych demokratov, “SMER je stále *načka”, pričom mu nevdojak vyšmyklo prvé písmeno. Niektorí započuli značka, iní zase práčka, ale ktovie, či to nebolo niečo ešte horšie…

Najlepšie to vyjadril Ľuboš Blaha básnickou otázkou: “Komu rozbíjanie SMER-u vyhovuje?” A správne si aj odpovedal — “Ľavici”. Bol by preto najvyšší čas, aby sa objavilo hnutie, ktoré by sa nespoliehalo na politikov a eseročky. SMER totiž ide doľava už 20 rokov. No buď stále dookola alebo slimačím tempom, lebo nech robí čo robí je stále len v strede.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.