↗

Neprešiel ani polrok a bilancia Sputnika V na Slovensku je nasledujúca: jedna rekonštruovaná vláda, štyri týždne intenzívnej koaličnej krízy, necelých dvadsať tisíc ľudí zaočkovaných neautorizovanou vakcínou a sto šesťdesiat tisíc dávok očkovacej látky odpredaných späť ruskému výrobcovi. Foto FB Igor Matovic

Príslovie vraví: dvakrát meraj a raz rež. Bývalý slovenský premiér Igor Matovič však pri nákupe Sputnika V nemeral vôbec a namiesto rezania rúbal. Ak by však predsa len došlo na jeho slová, napokon by sme ho snáď mohli vnímať ako politického martýra: položil vlastnú hlavu na klát (aj keď len nedobrovoľne a akosi polovičato), aby údajnému pol miliónu občanov čakajúcich na ruskú vakcínu zabezpečil jedinú očkovaciu látku, ktorej by dôverovali.

Neprešiel ani polrok a bilancia Sputnika V na Slovensku je nasledujúca: jedna rekonštruovaná vláda, štyri týždne intenzívnej koaličnej krízy, necelých dvadsať tisíc ľudí zaočkovaných neautorizovanou vakcínou a sto šesťdesiat tisíc dávok očkovacej látky odpredaných späť ruskému výrobcovi. A ešte jeden minister financií, ktorý sa na „svoju“ vakcínu nepríliš príkladne zaregistroval medzi vôbec poslednými.

Podľa najnovších údajov má Slovensko piatu najnižšiu mieru zaočkovanosti svojich obyvateľov spomedzi krajín EÚ. Nejde o logistické zakopnutie, ale o systémový problém v boji proti pandémii: mediálna kampaň v prospech vakcinácie sa ešte len rozbieha, pretože až pred týždňom (!) na ňu ministerstvo financií pod vedením Igora Matoviča uvoľnilo peniaze, organizácia výjazdového očkovania a vakcinácie u všeobecných lekárov pokrivkáva a vláda nedokáže nájsť dohodu na tom, v akom režime bude krajina fungovať počas nadchádzajúcej tretej vlny ochorenia covid-19.

Pri štyridsaťpercentnej zaočkovanosti obyvateľstva je vakcinačná čakáreň už takmer prázdna a rastie počet tých, ktorí už neváhajú, ale sú rozhodnutí ponúknutú prevenciu v podobe očkovacej látky odmietnuť.

Jediným slovenským regiónom, ktorý mierou zaočkovanosti stačí držať tempo s Európskou úniou, je Bratislava. Hlavné mesto je z tohto hľadiska aktuálne najbezpečnejším miestom v krajine, v posledných dňoch sa však stretáva s problémami iného druhu: sú nimi ak nie masívne, tak určite intenzívne protesty tej časti verejnosti, ktorá očkovanie odmieta a výhody s ním spojené považuje za diskriminačné.

Populizmus

Minulý týždeň dav zhromaždený pred parlamentom zaskočil nepripravenú políciu a takmer sa mu podarilo vtrhnúť do budovy Národnej rady a v posledný štvrtok nepočetné skupinky rozptýlených demonštrantov na niekoľko hodín zablokovali dopravu v centre mesta vrátane prejazdu MHD a záchranných zložiek. Protestujúcich spájajú výhrady voči očkovaniu, tie sa však diferencujú: popri odmietaní povinného očkovania pre vybrané skupiny obyvateľstva je hlavnou témou demonštrácií zákonná úprava režimu pre očkovanú a neočkovanú časť verejnosti.

Mobilizácia v uliciach neostala bez výsledku — predseda druhej najsilnejšej koaličnej strany Sme rodina Boris Kollár sa v deň hlasovania o zákone, ktorý mal krajinu pripraviť na — podľa všetkého — neľahkú jeseň, zháčil a výraznejšie obmedzenia pre neočkovaných vetoval. Napokon ale došlo k dohode na kompromisnom návrhu, ktorý ponecháva výhody očkovaným (napr. povolený vstup do interiérov služieb aj v prípade zhoršenej epidemiologickej situácie), zároveň však „netrestá“ nezaočkovaných (napr. pri vstupe do prevádzok nebudú potrebovať negatívny test a časť testov bude naďalej preplácať štát).

Na vládou prijatú stratégiu nadväzujú aj súkromné iniciatívy, ako napr. My sme gastro, ktoré chcú zaočkovaných zákazníkov v záujme vlastnej pokračujúcej prevádzky zvýhodňovať rôznymi výhodami, medzi inými aj zľavami.

Ďalšiemu kolu čiastočného uzavretia ekonomiky a obmedzení pohybu sa Slovensko pravdepodobne nevyhne. Výraznú časť zodpovednosti nesie opozícia, ktorá voči očkovaniu zaujíma zdržanlivý (Hlas-SD), skeptický (Smer-SSD) až odmietavý postoj (skupiny a strany krajnej pravice), počas letného pandemického „polčasu“ si však do nôh strieľa aj koalícia sama.

Naďalej totiž pokračuje vo svojej zmätočnej praxi: praktické usmernenia k novým vyhláškam a zákonom buď vôbec neexistujú, alebo sú nedostatočné. Len v priebehu júla sa pravidlá prechodu cez hranice menili štyrikrát (v dôsledku ping-pongu medzi Ústavným súdom a úradom hlavného hygienika) a najnovšie sa objavujú problémy s očkovacími preukazmi, pričom dovolať sa na platenú (!) infolinku Národného centra zdravotníckych informácií je skúškou trpezlivosti.