Na prelome októbra a novembra sú slovenské cesty aj chodníky zvyčajne plné: ľudia sa na Sviatok všetkých svätých vracajú domov a okolie cintorínov býva najrušenejšou časťou miest a obcí. Aj tento a minulý týždeň vznikali kolóny a rady, avšak skôr pred vjazdovými odbernými miestami, školami či športoviskami. Cintoríny ostali prázdne, no cez tri milióny ľudí sa vybralo von navzdory zákazu vychádzania. Slovensko má za sebou dve kolá celonárodného testovania na covid-19.

Nedlho po septembrovom prudkom vzraste počtu nakazených v Českej republike sa na podobnú trajektóriu vydalo aj Slovensko. Tunajšia krivka síce začala stúpať s približne dvojtýždňovým oneskorením oproti českej, avšak dokonca o čosi prudšie. Slovenská vláda pristúpila k opätovnému sprísneniu opatrení, ktoré spočiatku zasiahlo najmä kultúru, šport a iné spoločenské podujatia.

Kým medicínski odborníci odporúčali prísnejšie obmedzenia týkajúce sa napríklad rodinných osláv, v reakcii na vlnu nevôle snúbencov premiér Igor Matovič (OĽANO) ustúpil a prípustný počet účastníkov svadieb navýšil trojnásobne s ubezpečením vo forme prorockej otázky: „Nevesty, dobre bude?“

Nebolo. Zakrátko sa ukázalo, že práve svadby na severe Slovenska sa stali najväčšími ohniskami nákazy v krajine. Oslavy a hostiny sa aj po oficiálnych obmedzeniach organizovali tajne a podľa predstaviteľov vlády dokonca i v poľskom pohraničí, o čom ale poľské úrady ani miestni nič nevedia.

V polovici októbra, v deň, kedy počet nových prípadov prvý raz prekročil dvetisíc, tak vstúpili do platnosti nové, prísnejšie nariadenia. Zatvorené ostali nielen športoviská, ale aj reštaurácie, bary či kaviarne a na dištančnú výučbu prešla aj väčšina vysokých škôl. Po troch dňoch aklimatizácie na novú situáciu premiér ohlásil tlačovú besedu na tému s tradične excentrickou šifrou: Priznanie.

Premiér má plán, prezidentka armádu

Igor Matovič pred mikrofónmi a kamerami v sobotu 17. 10. vyložil karty na stôl: predstavil svoj plán a doterajšie prípravy na prvé celonárodné testovanie na covid-19, ktoré by mali podstúpiť všetci obyvatelia Slovenska vo vekovom rozpätí 10 až 65 rokov. Médiám síce poskytol málo detailov, zato však veľkolepý naratív vo svete bezprecedentného kroku.

Plán operácie Spoločná zodpovednosť, ako znel oficiálny názov podujatia, okolo seba od ohlásenia vzbudzoval nemálo otázok — a to aj u tých, ktorí by mali byť informovaní lepšie než verejnosť. Matovičov plán celonárodného testovania na covid-19 počítal so samozrejmou organizačnou aj výkonnou účasťou armády, hoci prezidentka Zuzana Čaputová ako jej vrchná veliteľka o pripravovanej operácii vopred nič nevedela — podľa premiéra preto, aby informácie z jej okolia neprenikli na verejnosť.

Príčinou utajovania akcie aj pred vlastnou pandemickou komisiou vraj bolo zaisťovanie dostatočného počtu antigénových testov, ktoré by v prípade predčasného odhalenia mohlo byť zmarené.

V deň ohlásenia svojich zámerov ešte Matovič nevedel odpovedať na zásadnú otázku, či bude testovanie dobrovoľné alebo povinné, a keď o týždeň denný počet nových prípadov prekročil tri tisícky, premiér pripustil, že plošné testovanie možno medzičasom stratilo význam a jediným východiskom je „vypnutie krajiny“, tzv. lockdown.

Kritici vlády, ktorí sa tešili na krízu v Matovičovom kabinete, si museli načas nechať zájsť chuť: premiér síce vyhlásil, že ak testovanie stroskotá, vyvodí z toho osobnú politickú zodpovednosť, ešte v ten istý deň však svoje vyjadrenie poprel.

Pilotné testovanie

Prvá, pokusná etapa akcie sa uskutočnila v predposledný októbrový víkend v epidemiologicky najviac zasiahnutých okresoch na Orave a v Bardejove. Opozícia pri svojom stanovisku voči testovaniu váhala a pôsobila skôr zdržanlivo (s výnimkou ĽSNS, ktorá podujatie ako i ostatné protiepidemické opatrenia vrátane existencie samotného vírusu od začiatku odmietala) až do predvečeru testovania, kedy sa predseda preferenčne najsilnejšej opozičnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini v televíznej diskusii vyjadril, že účasť na testovaní nemôže s čistým svedomím odporúčať z dôvodu obáv o bezpečnosť zúčastnených.