Krátke dejiny slovenského všeľudového testovania

Martin Makara

Na Slovensku proběhlo celostátní testování covid-19. Jeho relativní úspěch se nesmí stát politickou zbraní premiéra Matoviče ani argumentem pro nerespektování hygienických opatření. Závisí na tom nejbližší budoucnost Slovenska.

Matovičovej vláde sa podarilo dosiahnuť krehké víťazstvo, ak však ľudí nepresvedčí o jeho zmysle a nevyhodnotí ho rozumne, poľahky ho môže v najbližších týždňoch premárniť. Ak potrvá premiérovo opojenie pridlho, triezvenie bude bolestivé pre celú krajinu. Foto Vojenský historický ústav

Na prelome októbra a novembra sú slovenské cesty aj chodníky zvyčajne plné: ľudia sa na Sviatok všetkých svätých vracajú domov a okolie cintorínov býva najrušenejšou časťou miest a obcí. Aj tento a minulý týždeň vznikali kolóny a rady, avšak skôr pred vjazdovými odbernými miestami, školami či športoviskami. Cintoríny ostali prázdne, no cez tri milióny ľudí sa vybralo von navzdory zákazu vychádzania. Slovensko má za sebou dve kolá celonárodného testovania na covid-19.

Naše noviny stojí v první linii boje za svobodnou novinařinu a lidská práva. Podpořte nás a přidejte se k nám!
×

Nedlho po septembrovom prudkom vzraste počtu nakazených v Českej republike sa na podobnú trajektóriu vydalo aj Slovensko. Tunajšia krivka síce začala stúpať s približne dvojtýždňovým oneskorením oproti českej, avšak dokonca o čosi prudšie. Slovenská vláda pristúpila k opätovnému sprísneniu opatrení, ktoré spočiatku zasiahlo najmä kultúru, šport a iné spoločenské podujatia.

Kým medicínski odborníci odporúčali prísnejšie obmedzenia týkajúce sa napríklad rodinných osláv, v reakcii na vlnu nevôle snúbencov premiér Igor Matovič (OĽANO) ustúpil a prípustný počet účastníkov svadieb navýšil trojnásobne s ubezpečením vo forme prorockej otázky: „Nevesty, dobre bude?“

Nebolo. Zakrátko sa ukázalo, že práve svadby na severe Slovenska sa stali najväčšími ohniskami nákazy v krajine. Oslavy a hostiny sa aj po oficiálnych obmedzeniach organizovali tajne a podľa predstaviteľov vlády dokonca i v poľskom pohraničí, o čom ale poľské úrady ani miestni nič nevedia.

V polovici októbra, v deň, kedy počet nových prípadov prvý raz prekročil dvetisíc, tak vstúpili do platnosti nové, prísnejšie nariadenia. Zatvorené ostali nielen športoviská, ale aj reštaurácie, bary či kaviarne a na dištančnú výučbu prešla aj väčšina vysokých škôl. Po troch dňoch aklimatizácie na novú situáciu premiér ohlásil tlačovú besedu na tému s tradične excentrickou šifrou: Priznanie.

Premiér má plán, prezidentka armádu

Igor Matovič pred mikrofónmi a kamerami v sobotu 17. 10. vyložil karty na stôl: predstavil svoj plán a doterajšie prípravy na prvé celonárodné testovanie na covid-19, ktoré by mali podstúpiť všetci obyvatelia Slovenska vo vekovom rozpätí 10 až 65 rokov. Médiám síce poskytol málo detailov, zato však veľkolepý naratív vo svete bezprecedentného kroku.

Plán operácie Spoločná zodpovednosť, ako znel oficiálny názov podujatia, okolo seba od ohlásenia vzbudzoval nemálo otázok — a to aj u tých, ktorí by mali byť informovaní lepšie než verejnosť. Matovičov plán celonárodného testovania na covid-19 počítal so samozrejmou organizačnou aj výkonnou účasťou armády, hoci prezidentka Zuzana Čaputová ako jej vrchná veliteľka o pripravovanej operácii vopred nič nevedela — podľa premiéra preto, aby informácie z jej okolia neprenikli na verejnosť.

Príčinou utajovania akcie aj pred vlastnou pandemickou komisiou vraj bolo zaisťovanie dostatočného počtu antigénových testov, ktoré by v prípade predčasného odhalenia mohlo byť zmarené.

V deň ohlásenia svojich zámerov ešte Matovič nevedel odpovedať na zásadnú otázku, či bude testovanie dobrovoľné alebo povinné, a keď o týždeň denný počet nových prípadov prekročil tri tisícky, premiér pripustil, že plošné testovanie možno medzičasom stratilo význam a jediným východiskom je „vypnutie krajiny“, tzv. lockdown.

Kritici vlády, ktorí sa tešili na krízu v Matovičovom kabinete, si museli načas nechať zájsť chuť: premiér síce vyhlásil, že ak testovanie stroskotá, vyvodí z toho osobnú politickú zodpovednosť, ešte v ten istý deň však svoje vyjadrenie poprel.

Pilotné testovanie

Prvá, pokusná etapa akcie sa uskutočnila v predposledný októbrový víkend v epidemiologicky najviac zasiahnutých okresoch na Orave a v Bardejove. Opozícia pri svojom stanovisku voči testovaniu váhala a pôsobila skôr zdržanlivo (s výnimkou ĽSNS, ktorá podujatie ako i ostatné protiepidemické opatrenia vrátane existencie samotného vírusu od začiatku odmietala) až do predvečeru testovania, kedy sa predseda preferenčne najsilnejšej opozičnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini v televíznej diskusii vyjadril, že účasť na testovaní nemôže s čistým svedomím odporúčať z dôvodu obáv o bezpečnosť zúčastnených.

Nielen on, ale aj viacerí občania formulovali svoje obavy z nákazy priamo na mieste odberov, kde sa v radoch pri čakaní na samotný odber alebo jeho výsledky mali koncentrovať desiatky či až stovky ľudí.

Vďaka pohotovej príprave a jednotnej organizácie odberov i odberových miest s náležitými hygienickými opatreniami (povinné rúška, odstupy pri čakaní, dezinfekcia, riadna ochrana odberových tímov) sa tieto obavy podarilo priamo v praxi rozptýliť. Pilotné testovanie dopadlo nad očakávania úspešne a s týždňovým odstupom sa ukázalo, že epidemiologická situácia sa v testovaných regiónoch naozaj začala zlepšovať.

V priebehu tohto úvodného testovania aj v nadväzujúcom týždni platil celoslovenský zákaz vychádzania, ktorý aj naďalej trvá pre tých, ktorí sa test rozhodli neabsolvovať. Slováci a Slovenky tak mohli po predošlé dni z domovov sledovať prevažne pozitívne hodnotenia prvotného testovania zo strany samotnej vlády aj médií s dôvetkom, že je rozdiel zorganizovať takúto akciu v štyroch okresoch a na celom Slovensku. Čím bližší bol termín hlavného celonárodného testovania, tým sa napätie a pochybnosti stupňovali.

Medzičasom za zákazu vychádzania

Aby vláda zaistila dvadsaťtisíc zdravotníkov potrebných pre obsadenie cez 4 900 odberných miest po celej krajine, vyzvala lekárov a iný medicínsky personál prihlasovať sa na pomoc cez dobrovoľnícky formulár na svojich stránkach. Po počiatočnom prudkom záujme sa potrebný počet zdravotníkov darilo ďalej napĺňať len pomaly.

„Dobrovoľnosť“ testovania, ktoré malo byť v prípade negatívneho výsledku „vstupenkou na slobodu“, sa z viacerých miest napádala ako protiústavná a zhoršujúca sa epidemiologická situácia viedla odborníkov k presvedčeniu, že „vypnutiu krajiny“ ako alternatívy k plošnému testovaniu sa bez ohľadu na jeho výsledok nevyhneme.

Vláda, zvlášť premiér, sa začala dostávať do sporov so samosprávami, ktoré sa sťažovali na nedostatočnú komunikáciu a koordináciu s armádou a ďalšími zúčastnenými inštitúciami. Igor Matovič sťažujúcich sa starostov a primátorov obvinil z nedostatočného úsilia a spoliehania sa na pomoc od štátu, tí mu zasa odpovedali kritikou, že im štát dostatočne nepomáha, komunikuje chaoticky a bremeno praktickej realizácie testovania ostáva na ich ramenách. Samosprávy hlásili problémy ako so schvaľovaním odberových miest, tak aj s nedostatkom zdravotníkov na obsadenie testovacích tímov.

Primátor Košíc Jaroslav Polaček dva dni pred testovaním vyjadril obavy, že mesto nestihne pretestovať všetkých svojich obyvateľov, a sám premiér musel pri štvrtkovej večernej tlačovej konferencii priznať, že k naplneniu všetkých odberných tímov stále chýba niekoľko tisíc zdravotníkov. K účasti sa ich v tejto núdzovej situácii podujal motivovať päťsto eurovým príplatkom za pomoc počas celého víkendu. Aby toho nebolo málo, realizovateľnosť a zmysel celonárodného testovania začali torpédovať predsedovia dvoch lekárskych organizácií, ku ktorým sa s vervou pridala aj opozícia.

K najvážnejšiemu konfliktu došlo v piatok 30. 10., menej než dvadsať štyri hodín pred začiatkom testovania. Prezidentka Čaputová po konzultácii s vedením armády aj s medicínskymi odborníkmi predstúpila pred médiá a premiéra vyzvala, aby od „trestu“ za neúčasť na testovaní v podobe obmedzeného pohybu ustúpil, keďže v piatok ráno bolo prihlásených len 63 % z nevyhnutného minima zdravotníckeho personálu potrebného na otestovanie celej populácie — reálne tak hrozilo, že po skrátení testovania z troch na dva dni nestihnú testy podstúpiť všetci tí, ktorí budú certifikáty o negativite chcieť alebo potrebovať.

Kým samosprávy aj opozícia prezidentkino vyhlásenie privítali, predstavitelia vlády reagovali rozčarovaním z toho, že prezidentka narúša úsilie vlády o „národnú jednotu“ a namiesto toho, aby vyzvala zdravotníkov k pomoci, celé podujatie spochybňuje. Upustenie od dvoch režimov — slobodnejšieho pre tých, ktorí sa testovania zúčastnia, prísnejšieho pre tých, ktorí ostanú doma — by totiž veľmi pravdepodobne viedlo k výraznému poklesu záujmu o testovanie, teda aj zmyslu celej akcie.

Prekvapivé vystúpenie prezidentky ale treba interpretovať skôr tak, že chcela predísť prípadným konfliktom a napätiu na odberových miestach, ku ktorým by v strese a nervozite mohlo dôjsť za predpokladu, že by sa nestihli otestovať všetci a niektorým by tak v rukách ostal čierny Peter nedobrovoľnej „nezodpovednosti“, teda domáceho väzenia bez možnosti ísť čo i len do zamestnania.

V priebehu piatkového popoludnia až večera síce počet prihlásených zdravotníkov narastal, krajina však zaspávala s neistotou, či celonárodné testovanie neskolabuje hneď v nasledujúce ráno.

Sobota: 25 hodín, 25 tisíc pozitívnych, 2,5 milióna otestovaných

Prvé víkendové správy hovorili o niekoľkohodinových radoch a niekoľkokilometrových kolónach áut na vjazdové odberové miesta, minister obrany Naď (OĽANO) však zároveň hlásil, že sa akoby zázrakom podarilo otvoriť takmer všetky z viac než 4 900 odberových miest po celej krajine. V priebehu dňa sa niektoré vjazdové odberové miesta museli zrušiť, keďže v Bratislave bola na niektorých miestach odhadovaná čakacia lehota až 25 hodín a kolóny áut blokovali dopravu, a objavili sa aj menšie zásobovacie nedostatky.

Tie ale armáda dokázala pohotovo riešiť. Už popoludní bolo evidentné, že účasť predbehla očakávania a neobjavili sa ani nijaké závažné incidenty či problémy, ktoré by akciu narušili. Samosprávy si pohotovo poradili a napríklad v Košiciach sa netestovalo len v exteriéroch či na školách, ale aj v historickej budove divadla či v najväčšom odberovom mieste na Slovensku, ktoré pracovalo v autobusoch mestskej hromadnej dopravy na letisku.

O deň neskôr, v nedeľu dopoludnia, už reportéri z celého Slovenska hlásili podstatne nižší záujem a prázdne odberové miesta, ktoré sa opäť začali zapĺňať až popoludní a k večeru. Už na dopoludňajšej tlačovej konferencii premiér a ministri obrany, práce a sociálnych vecí, vnútra a zdravotníctva mohli víťazoslávne ohlásiť, že v sobotu bolo otestovaných viac než dva a pol milióna ľudí. Predstavitelia vlády sa predháňali v úžase zo svojho úspechu a zvlášť zo slov premiéra Matoviča bolo evidentné vedomie triumfu nad kritikmi, ktorí od Spoločnej zodpovednosti očakávali prinajmenšom závažné problémy, ak nie úplné fiasko.

Matovič a kolektív vyjadrili vďačnosť všetkým zúčastneným — či už zdravotníkom, administratívnym pracovníkom, dobrovoľníkom, polícii, armáde, samosprávam atď. — osobitne však vyzdvihovali účasť ľudí a ich zodpovednosť. Miera ich nadšenia by bola zaiste pochopiteľná za predpokladu, že by testovanie bolo skutočne dobrovoľné, pokiaľ je však certifikát s negatívnym výsledkom podmienkou možnosti ísť do zamestnania, obchodu či odprevadenia detí do školy, pôsobí už trojmiliónová účasť menej impozantne — prinajmenšom čo sa týka osvetových zásluh vlády.

Zvlášť nevkusným sa ukázalo vystúpenie ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka (Sme rodina), ktorý pred kamery predstúpil v maskáčovej napodobenine uniformy (vraj na znak solidarity s armádou) a vyhlásil, že „krajina čelí najväčšiemu ohrozeniu od druhej svetovej vojny“ a víkendové manévre označil za „druhé Slovenské národné povstanie“. Podujatiu tak síce nepridal nič na vážnosti, zato sa stal vďačným terčom internetových vtipov.

Už v priebehu nedele sa začali objavovať prvé celkové hodnotenia testovania. Kým premiér by bol najradšej druhé kolo uskutočnil na celom Slovensku, lekári aj predstavitelia samospráv opodstatnenosť repete v rovnakom rozsahu spochybnili (niektorí dokonca pohrozili vypovedaním poslušnosti vláde) a vymohli si kompromis v podobe opakovaného testovania len v tých okresoch, kde sa percento pozitívnych ukázal vyšší než 0,7 %.

Navzdory tomu, že sa počas hlavného testovacieho víkendu podarilo otestovať všetkých záujemcov a s výnimkou dlhých čakacích lehôt v prvom dni testovania prebiehala akcia viac-menej bez problémov, samosprávy testovanie pripravili za maximálnej improvizácie, s vypätím všetkých síl a odberové tímy zaplnili personálom v hodine dvanástej. Otvorené ostávajú oprávnené otázky o zmysle celého podujatia a opakovane sa objavuje aj kritika vlády za chaotickú komunikáciu v predchádzajúcich dňoch — ako voči občanom, tak aj voči dobrovoľníkom, mestám a obciam.

1 %

Z otestovaných bolo pozitívne len jedno percento identifikovaných, avšak keďže šlo o tzv. antigénové testovanie, je potrebné rátať s približne trojpercentnou reálnou incidenciou pozitívnych. Presnejšie by sme mali hovoriť o infekčných prípadoch, pretože antigénové testy na rozdiel od presnejších PCR testov nezachytia každého nakazeného, ale len tých, ktorí sú aktuálne schopní nákazu šíriť. Paradoxom povzbudivo nízkeho čísla sú pochybnosti, ktoré predlžovanie prísnych protiepidemických opatrení vo verejnosti nepochybne vyvolá.

Kým pri približne pätinovej pozitivite denne zverejňovaných výsledkov PCR testov ešte ľudia dokážu viac-menej udržať disciplínu, akú si zákaz vychádzania vyžaduje, pri oficiálnej jednopercentnej pozitivite celonárodného testovania sa budú ďalšie obmedzujúce nariadenia úradov obhajovať ťažšie.

V absolútnych číslach sa len za sobotu s najväčším počtom otestovaných podarilo zachytiť 25 tisíc pozitívnych. Je to nepochybne o 25 tisíc zachytených a karantenizovaných šíriteľov viac, než keby sa nepodniklo vôbec nič. (V prvom kole sa otestovalo viac než 3,6 mil. ľudí, z ktorých bolo približne 38 tisíc pozitívnych.) Nie sú však náklady na takúto operáciu priveľké? Neexistovali iné, úspornejšie a možno aj efektívnejšie možnosti zachytenia infekčných ľudí? Nebude aj napriek tomuto testovaniu lockdown skôr či neskôr nevyhnutný? Martin M. Šimečka tieto otázky považuje za morálnu pascu, do ktorých nás premiér Matovič vháňa: akékoľvek spochybňovanie jeho Spoločnej zodpovednosti je hazardovanie so zdravím a životmi ľudí.

Afterparty

Jedine nasadenie ozbrojených síl, osobitne však zdravotníkov, administratívnych pracovníkov, dobrovoľníkov a samospráv zachránilo Matoviča pred istou politickou katastrofou. Po polroku, keď preferencie jeho víťazného hnutia prudko klesajú, by malo fiasko jeho megalomanského nápadu pred zrakmi celého národa aj pozorovateľov zo zahraničia ďalekosiahle dôsledky.

Vabank premiérovi tento raz vyšiel a kým prezidentka svoj omyl už priznala (hoci jej úsudok v piatok vychádzal z objektívnych faktov), opozícia aj v nedeľu zotrvala pri kritike akcie, hoci veľa manévrovacieho priestoru jej neostalo a útočila najmä na zmysel plošného pseudodobrovoľného testovania antigénovými testami.

Matoviča po konci prvého kola testovania ale iste nezaujímali názory kritikov z opozičných sociálnych demokracií a namiesto toho si vychutnáva pozornosť, akej sa jeho nápadu dostáva vo svetových médiách a odborných časopisoch. Pre premiéra, ktorý je závislý na mediálnej pozornosti a oslave svojej osoby, muselo byť pokojné uzavretie odberových miest v nedeľu večer a pokorenie svojich kritikov z parlamentných lavíc aj prakticky všetkých novinových redakcií extatickým zadosťučinením.

Efektné trojmiliónové testovanie bude ešte dlho Matovičovým triumfom, ktorým bude chcieť umlčať mnohých kritikov vyčítajúcich mu neschopnosť vládnuť a konať adekvátne svojej funkcii. Skutočne nejde o maličkosť: akciu sa podarilo zorganizovať v krátkom časovom rozpätí a ak by človek do príchodu na odberné miesto nesledoval správy, mohol by sa nazdať, že aj hladko.

Nemali by sme však prehliadať základnú skutočnosť, že cestu k tomuto podujatiu vydláždila z nemalej časti vláda sama premrhaním leta na prípravu krajiny na jesennú druhú vlnu.

Navzdory pandemickému plánu, varovaniam odborníkov aj žiadostiam hygienikov o posilnenie ich personálnych kapacít sme posledné dva mesiace boli na Slovensku svedkami neustálej improvizácie, vnútorných koaličných konfliktov, nálepkovania akýchkoľvek kritikov za „kuvikov“ a „múdrosráčov“ a kolísania medzi rozhorčovaním sa nad nezodpovednosťou ľudí v čase rastu novoobjavených prípadov a rozplývaním sa nad príkladnou zodpovednosťou, keď krajina koná podľa premiérových momentálnych intuícií a spektakulárnych nápadov.

Úcta náleží v prvom rade všetkým, ktorí si na odberových miestach odpracovali náročné i rizikové celodenné zmeny, mnohí aj dva dni po sebe. Verejnosť zasa treba oceniť za nesamozrejmý pokoj a trpezlivosť v radoch a kolónach. Matovičovej vláde sa podarilo dosiahnuť krehké víťazstvo, ak však ľudí nepresvedčí o jeho zmysle a nevyhodnotí ho rozumne, poľahky ho môže v najbližších týždňoch premárniť. Ak potrvá premiérovo opojenie pridlho, triezvenie bude bolestivé pre celú krajinu.

Diskuse