↗

„Množstvo zanedbanej práce, ktoré sa za uplynulých tridsať rokov naakumulovalo, by sa tak mohlo stať paradoxne lákadlom a príležitosťou pre tých, ktorí chcú a dokážu budovať (takmer) z ničoty — na zelenej lúke.“ Na snímku pohled na Bratislavu okolo roku 1900. Foto WmC

Pre okrúhle výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky je príznačné, že väčšinou sa pri tejto príležitosti hovorí a píše o uplynulých tridsiatich rokoch, nie tých nadchádzajúcich. Keď mladý Alexander Matuška v roku 1931 opisoval v rovnomennom článku slovenskú vieru v minulosť, napísal: „My nie sme tým, čím sme, ale tým, čím sme boli; a neboli sme ničím, teda nie sme ničím.“

Možno práve odtiaľ pramení bieda predstavivosti, dôsledná absencia akéhokoľvek programu v slovenskom verejnom živote, márnivé pokusy vyvážiť jednu poriadnu víziu smerovania spoločnosti početnými revíziami minulosti.

Vstupy Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO v roku 2004 boli ostatnými významnými cieľmi veľkej časti slovenskej verejnosti, a nijaké dôležitejšie zámery si odvtedy slovenská občianska spoločnosť nevytýčila ani neosvojila; politickým životom počas väčšiny existencie samostatného Slovenska hýbali skôr snahy čomusi negatívnemu zamedziť než niečo pozitívne dosiahnuť.

Objektívne zlepšenie aj obrátené trendy