↗

Milan Ftáčnik zdôrazňoval, že „ľavica sa nezastáva len väčšiny, ale aj menšín, ktoré majú problémy“. V zmysle názvov politických projektov, ktorých bol súčasťou, tak v kontexte slovenskej „výkonnej“ ľavice predstavoval ako demokratického ducha, tak aj alternatívu k čoraz karikatúrnejšiemu chápaniu sociálnej demokracie jej niekdajšieho hegemóna, Smeru-SD. Foto FB Milan Ftáčník

„Sociálna demokracia má budúcnosť a treba na nej pracovať,“ povedal v jednom zo svojich rozhovorov nedávno zosnulý Milan Ftáčnik. Ako dlhoročný akademik, poslanec SNR a NR SR, minister školstva, dosiaľ jediný ponovembrový ľavicový primátor Bratislavy túto budúcnosť nielen prorokoval, ale už od prvých dní po páde monopolu KSČ aj spoluutváral.

V kondolenčných prejavoch a ohlasoch na smutné zvesti o jeho úmrtí sa najčastejšie spomínajú dve vlastnosti, ktoré boli Milanovi Ftáčnikovi vlastné: vernosť svojim hodnotám a kultivovanosť. Oboje predstavuje v spoločenskom živote — a politike najmä — vzácnosť, ktorú dnes pociťujeme zvlášť nástojčivo.

Rovnosť a solidarita pre Milana Ftáčnika neboli len heslami, ktoré svojho času vyšli z módy, ale princípmi, ktorých sa pridržiaval počas celého svojho verejného pôsobenia. Milan Ftáčnik zohral dôležitú úlohu nielen pri transformácii komunistickej strany na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ), ale patril aj medzi iniciátorov Sociálnodemokratickej alternatívy (SDA).

Po integrácii oboch strán do Smeru-SD v komunálnej politike naďalej pôsobil bez straníckej príslušnosti, ale s jasnou ľavicovou orientáciou. Vďaka svojej slušnosti a vecnosti dokázal Milan Ftáčnik dosiahnuť kompromis aj v zložitých politických situáciách, akými bolo vedenie rezortu školstva v širokej reformnej vláde Mikuláša Dzurindu či pôsobenie na čele bratislavskej Petržalky a neskôr celého hlavného mesta.

V moderných dejinách Slovenska sa nájde len málo politikov, o prínose ktorých by panovala zhoda naprieč politickým spektrom. Milan Ftáčnik takým bol nielen pre svoje osobnostné, ale aj odborné kvality. Po stiahnutí sa z komunálnej politiky naďalej pôsobil na svojej domovskej Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a vo viacerých odborných združeniach.

Hoci si uvedomoval konzervatívnejší charakter slovenskej spoločnosti, Milan Ftáčnik zdôrazňoval, že „ľavica sa nezastáva len väčšiny, ale aj menšín, ktoré majú problémy“. V zmysle názvov politických projektov, ktorých bol súčasťou, tak v kontexte slovenskej „výkonnej“ ľavice predstavoval ako demokratického ducha, tak aj alternatívu k čoraz karikatúrnejšiemu chápaniu sociálnej demokracie jej niekdajšieho hegemóna, Smeru-SD. Hlásil sa k antifašistickému odkazu SNP, ktorý prakticky aj symbolicky napĺňal vo svojich verejných funkciách.

Milan Ftáčnik bol človekom dialógu, praktickej politiky a podľa slov tých, ktorí ho poznali osobne, aj nezameniteľnej charizmy. Aj pre jeho konštruktívny prístup k riešeniu problémov, otvorený a hodnotový vzťah k sociálnodemokratickej vízii spoločnosti a kultúrne vystupovanie je strata Milana Ftáčnika citeľná nielen pre slovenskú ľavicu, ale aj demokratickú politiku a akademickú obec vôbec. Česť jeho pamiatke.