Poslankyňa Záborská minulý rok vyzvala na pomalú a postupnú zmenu „potratového zákona“. Pred pár dňami sa vyhláškou ministra zdravotníctva spoplatnili interrupcie žien nad 40 rokov. Kým Slovensko pomaličky obmedzuje prístup žien k interrupciám, štáty, ktoré ho už sprísnený mali sa vydávajú opačným smerom.

Juhokórejská vláda zrušila 66 rokov starý zákaz interrupcií. Rwandský prezident Paul Kagame oslobodil 367 žien a dievčat uväznených pre nelegálne aborcie. A tamojšie ministerstvo vydalo nariadenie, ktoré značne redukuje prekážky k legálnym aborciám. Krajiny, ktoré desaťročia kriminalizovali interrupcie jednoducho zistili, že obmedzujúce zákony ich počty neznižujú.

To isté sa udialo aj v Čile, kde zmiernili, a v Írsku, kde celkom zrušili právne podmienky pre zákrok, pretože uznali, že krutá a škodlivá politika ohrozovala nielen práva, ale aj životy žien. V Írsku sa to dovtedy vzťahovalo aj na prípad 14-ročnej obete znásilnenia, ktorej v roku 1992 zakázali vycestovať do Anglicka na interrupciu. Či ešte donedávna aj na istú prisťahovalkyňu, ktorá tam bola donútená porodiť cisárskym rezom, pretože jej bol napriek znásilneniu zamietnutý zákrok.

Namiesto zámeru prinútiť ženu za každú cenu porodiť sa anti-interrupčným iniciatívam podarilo akurát dotlačiť ženy k ukončeniu tehotenstva za nebezpečných a ponižujúcich podmienok. A taktiež spraviť z nich kriminálničky, akoby už beztak nebolo všetko bremeno nechceného tehotenstva a sociálnej stigmy z neho vyplývajúce na nich.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa číslo nebezpečných potratov, ohrozujúcich zdravie ženy celosvetovo zvýšilo na 49%. V dôsledku nich dochádza niekedy k postihnutiam či dokonca úmrtiam, ktoré by bolo možné odvrátiť. WHO poznamenáva, že aj keď antikoncepcia dokáže predchádzať nechceným otehotneniam vo veľmi vysokej miere, nedokáže im zabrániť úplne. U užívateliek antikoncepcie môže dôjsť k náhodnému počatiu, kvôli čomu tu potreba interrupcií bude vždy.

V snahe odoprieť žene právo na voľbu, kedy a s kým chce mať dieťa sa používali rozličné taktiky. V Spojených štátoch sa v 70. rokoch, kedy bola dekriminalizovaná, hovorilo o ochrane plodu, v 90. rokoch zase o tom, ako sú ženy obeťami manipulácie lekárov alebo propagandy interrupčných kliník. Falošnosť tejto empatie so ženami či deťmi vychádza na povrch pri prijímaní zákonov, ktoré idú proti nim tými istými politikmi, ktorí tieto dôvody šíria (Na Slovensku si vezmime napríklad zrušenie obedov zadarmo, ktoré prišli vhod hlavne deťom z chudobnejšieho prostredia.)

Ak argumenty nestačili, nastúpilo sprísňovanie interrupčných zákonov, na základe ktorých boli ženy kriminalizované. V niektorých spoločnostiach ako je Mexiko, Senegal, či Salvador sa vytvorila taká atmosféra strachu, že policajné a medicínske orgány stíhajú alebo zatýkajú ženy na základe falošných obvinení len preto, aby neboli sami obvinení zo zatajovania alebo napomáhania trestnému činu. V Salvadore sa kopili prípady obviňovania žien z interrupcií, aj keď šlo o prirodzené potraty.