Požiadavka odluky nezačína v r. 1989, ani v r. 1987, keď svoju petíciu predložili moravskí katolíci na čele s disidentom A. Navrátilom, ktorú vtedy podpísalo 501 590 československých občanov.

Táto požiadavka „odluky“ ide hlbšie do histórie — do obdobia druhej polovice 19. a 20. storočia, keď v Európe vznikajú moderné štáty. A ešte ďalej — do obdobia prvých zmluvných teórií klasického liberalizmu, ktoré chápu štát ako zmluvu „slobodných, racionálnych a suverénnych ľudí“. Na týchto princípoch vznikajú aj prvé ústavy, ktoré sú symbolom všetkých moderných národných štátov.

Odluka len ako ďalší linerálny výplod?

Vtedy však ide o odluku štátu od cirkvi. Štáty sa tak postupne oslobodzujú od monopolu štátnej cirkvi v prospech sekulárneho a pluralitnejšieho modelu spolužitia. V kontexte teórie nachádzame túto požiadavku odluky už u J. Locka. Ide o požiadavku, ktorá napríklad o stopäťdesiat rokov predchádza prijatiu tzv. dogmy o nepoškvrnenom počatí Panny Márie z roku 1854.

Ale môžeme ísť ešte ďalej do histórie a uvádzať filozofickú kritiku kultov v antike, čo dokonca predchádza vzniku Novej Zmluvy a samotnému kresťanstvu.

O akom konzervativizme tu je vlastne reč?

Konzervatívna argumentácia nerešpektuje tradíciu

Hľadanie spolužitia medzi štátom a náboženskými ideami vnútri štátu, nie je teda produktom „liberálov z 21. storočia“. Neobstoja ani bludy o akomsi „neomarxistickom sprisahaní“ proti morálnemu katolíkovi stojacemu na strane Dobra, zatiaľ čo všetci ostatní stoja na strane Zla.

Takáto plebejská a gýčová teodícea v duchu „mučenníckeho vzorca“ už neobstojí. Ani pred Bohom, o ktorom v tejto téme nemusí byť ani reč, pretože ak obývam večnosť — môže mi byť existencia cirkvi, ktorej historicky predchádzam, ľahostajná. A navyše z hľadiska večnosti môžeme tvrdiť, že rímskokatolícka interpretácia skutočnosti je len akýmsi liberálnym excesom posledných dvoch tisícročí. Vo vzťahu k biblii môžeme zas tvrdiť, že ide len o jednu jej selektívnu interpretáciu. A nič viac.

Táto téma nie je teda bojom medzi novým a starým, slobodou a tradíciou. Táto téma je v rôznych obmenách opakovane na stole: od dôb, od kedy tu máme stoly a ľudský intelekt schopný kritiky. Nálepky ako okrajová či liberálna tu teda účelovo manipulujú s občanom štátu neviažuceho sa na žiadnu ideológiu, ani náboženstvo.

Ukazuje sa tu aj neduržateľnosť argumentu konzervativizmom ako zmysluplný predpoklad konkrétnej požiadavky: Kresťanstvo v jeho katolíckej interpretácii je našim duchovným dedičstvom, a preto by sme ho mali finančne podporovať, privilegovať a to aj na úkor iných (rozumej všetkých nekatolíkov).

Takto postavený argument je však ideologickou manipuláciou, pretože k duchovnej tradícii Európana, a tým pádom aj Slováka, patrí aj pohanská duchovná tradícia (v romantizme ju oživovali štúrovci), antická tradícia, ako aj humanisticko-sekulárna tradícia, na ktorú nadviazal aj Darwinov evolucionizmus, ktorý sa snaží (aspoň čo sa týka poznania) preniknúť hlbšie do minulosti ako cirkevná vierouka. Samozrejme — nemožno tu ignorovať ani vplyv východoázijských či arabských civilizácií.

Duchovnú tradíciu teda nemožno jednoznačne ohraničiť a z tohto ohraničenia zároveň vyvodzovať finančné nároky pre konkrétny smer alebo tradíciu. Z kultúrneho hľadiska dochádza k ohraničeniu a očisteniu vplyvov len v rámci mytologizácie, čo je prirodzené. Z politického tu však ide pôjde o umelú mocenskú manipuláciu.

Takže opäť — O akom konzervativizme tu je vlastne reč?

Katolibanská politická manipulácia

Ako manipuláciu teda možno čítať aj návrh „odluky politických strán od štátu“ poslanca Tomáša Tarabu (ĽS NS/KDŽP) a spol. To, že ide len o manipuláciu v politickom boji, priznáva nakoniec aj samotný Taraba, keď hovorí o návrhu ako o reakcii na návrh strany SaS. Taraba a spol. teda robia len akúsi reakčnú politiku, ktorá z dlhodobého hľadiska narobí viac škody ako úžitku. Aj samotným katolíkom.

Avšak hlavný bod manipulácie nastáva v momente, keď sú politické strany vhodené s cirkvou do jedného vreca. To je pochybné, pretože podpora politickej súťaže zo strany štátu (akokoľvek je pochybný tento model) a tým pádom aj občanmi legitimizovaných strán, vychádza priamo z ústavy, kým podpora cirkví teoreticky stojí len na jednej kontroverznej zmluve.