↗

Hľadanie spolužitia medzi štátom a náboženskými ideami vnútri štátu, nie je produktom „liberálov z 21. storočia“. Neobstoja ani bludy o akomsi „neomarxistickom sprisahaní“ proti morálnemu katolíkovi stojacemu na strane Dobra, zatiaľ čo všetci ostatní stoja na strane Zla. Koláž FB Fair Observer

Požiadavka odluky nezačína v r. 1989, ani v r. 1987, keď svoju petíciu predložili moravskí katolíci na čele s disidentom A. Navrátilom, ktorú vtedy podpísalo 501 590 československých občanov.

Táto požiadavka „odluky“ ide hlbšie do histórie — do obdobia druhej polovice 19. a 20. storočia, keď v Európe vznikajú moderné štáty. A ešte ďalej — do obdobia prvých zmluvných teórií klasického liberalizmu, ktoré chápu štát ako zmluvu „slobodných, racionálnych a suverénnych ľudí“. Na týchto princípoch vznikajú aj prvé ústavy, ktoré sú symbolom všetkých moderných národných štátov.

Odluka len ako ďalší linerálny výplod?

Vtedy však ide o odluku štátu od cirkvi. Štáty sa tak postupne oslobodzujú od monopolu štátnej cirkvi v prospech sekulárneho a pluralitnejšieho modelu spolužitia. V kontexte teórie nachádzame túto požiadavku odluky už u J. Locka. Ide o požiadavku, ktorá napríklad o stopäťdesiat rokov predchádza prijatiu tzv. dogmy o nepoškvrnenom počatí Panny Márie z roku 1854.

Ale môžeme ísť ešte ďalej do histórie a uvádzať filozofickú kritiku kultov v antike, čo dokonca predchádza vzniku Novej Zmluvy a samotnému kresťanstvu.

O akom konzervativizme tu je vlastne reč?

Konzervatívna argumentácia nerešpektuje tradíciu