V posledných slovenských voľbách sa cez muža neprekrúžkovala žiadna žena. Slovensko je pritom dlhodobo v zastúpení žien v politike na chvoste európskych krajín. Horšie si v súčasnosti v EÚ vedie už len Cyprus, Rumunsko a Maďarsko, kde v parlamente sedí len čosi viac ako 14 percent poslankýň.

Vo svetových rebríčkoch to nie je o nič vábnejšie: s 32 poslankyňami, ktoré v súčasnosti sedia v 150-člennej Národnej rade Slovenskej republiky, má krajina zhruba toľko žien v zákonodarnom orgáne, ako Indonézia, či Bangladéš.

Samozrejme, nejde len o rebríčky. Už koncom septembra totiž krajinu čakajú parlamentné voľby, ktoré podľa mnohých — aj medzinárodných — komentátorov a komentátoriek, rozhodnú o tom, či sa Slovensko nevydá cestou obmedzovania demokracie či ľudských práv, cestou Maďarska.

Zakroužkuj ženu

Iniciatíva Zakrúžkuj ženu, inšpirovaná kampaňou v Českej republike, ktorá mohla prispieť k tomu, že po voľbách do snemovne zasadlo do poslaneckých kresiel v roku 2021 najviac poslankýň v histórii krajiny, chce tento bludný kruh zlomiť, vyvracať rodové stereotypy, poukazovať na dôležitosť zastúpenia žien vo verejnom priestore a v konečnom dôsledku tak zabrániť ďalšiemu antidemokratickému vývoju v krajine.

Dokopy preto dala expertky z viacerých odvetví, ktoré spojilo presvedčenie, že zapojenie väčšej ženskej skúsenosti do politiky by malo v týchto snahách pridanú hodnotu. Na webe iniciatíva prináša dôvody, prečo vo voľbách krúžkovať ženy, a aktivitami v médiách či na sociálnych sieťach pomáha s osvetou.

No hoci kampaň Zakrúžkuj ženu odštartovala len prednedávnom, už teraz vnímame, že má nielen čo povedať, ale že problém, aký nízke zastúpenie žien v politike prináša celej krajine, si uvedomuje mnoho Slovákov a Sloveniek, ale najmä samotné kandidátky.

S rozširujúcou sa predvolebnou kampaňou totiž rastú prejavy agresívnych verbálnych útokov voči prezidentke, ktorá je v súčasnosti hlavou úradníckej vlády, ale aj voči ďalším ženám — kandidátkam. Nevecná komunikácia zloby mnohokrát zneužíva predsudky o ženách, pričom podľa európskych prieskumov je po Maďarsku voči ženám najstereotypnejšie práve Slovensko.

Špecificky ženy totiž vo verejnom priestore čelia agresii v podobe sexizmu a je verejným tajomstvom, že dôvodom toho, prečo v slovenskej politike končí aj prezidentka Zuzana Čaputová, je aj toxickosť prostredia, preplneného mizogýniou.

Dôvodov súčasného stavu je samozrejme mnoho, od silných predsudkov — Slováci a Slovenky si napríklad podľa eurobarometra v najväčšej miere v EÚ myslia, že ženy sa o politiku nezaujímajú —, cez spoločenské tlaky na „rolu ženy“, či individuálne bariéry, kedy si ženy — podobne ako inde vo svete — nedostatočne dôverujú na to, aby sa do politiky aktívne zapojili, alebo majú jednoducho obavu z „mužského sveta“ politiky, ktorá bola naozaj založená primárne mužmi a pre mužov.

Zásadnejšie dôvody sú však štrukturálne. Aj na Slovensku sú totiž ženy neúmerne zaťažené neplatenou prácou v domácnosti, starostlivosťou o deti, či iných závislých členov rodiny; nemáme dostatok kvalitných a cenovo dostupných služieb starostlivosti. Navyše nedostatok žien v politike môže odrádzať ďalšie ženy od politickej dráhy a presvedčiť ďalšie generácie žien tomu, že do politiky nepatria, čím vzniká bludný kruh nízkeho zastúpenia žien v politike.

Slovenské politické strany si na kandidátske listiny nanominovali len necelých 24 percent žien — v českých voľbách v roku 2021 to na porovnanie bolo 30 percent. Mnohé sú populisticky umiestnené na prvých priečkach, hoci stranu nevedú a na iných kandidátkach, napríklad u v prieskumoch najsilnejšej strany, sa prvé ženské mená objavujú na prakticky nezvoliteľných priečkach.

Slováci a Slovenky budú mať 30. septembra pri parlamentných voľbách k dispozícii štyri krúžky a iniciatíva Zakrúžkuj ženu sa posnaží o to, aby si premysleli, či sa na kandidátke nenachádza žena, ktorá si zaslúži ich krúžok.