Do slovenského parlamentu sa v septembrových voľbách prekrúžkovalo päť žien. Je to výsledok, ktorý si iniciatíva Zakrúžkuj ženu kládla za cieľ. V tom prípade, ak by sa však rovnaký počet žien neposunul na kandidátnych listinách nižšie v poradí, mimo pozícií, ktoré im pred uplatnením prednostných hlasov zabezpečovali miesto v parlamente.

Niekoľko rekordných výsledkov

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky mali jednu z najvyšších účastí v histórii Slovenska. Svoje právo voliť využilo viac ako 68 percent oprávnených voličiek a voličov a to aj vďaka niekoľkým predvolebným iniciatívam, ktorých cieľom bolo vyzvať voličstvo k vyššej účasti. Jednou z predvolebných iniciatív bola aj kampaň združenia Zakrúžkuj ženu, ktorá cielila na podporu žien — kandidátok politických strán, ktoré zdieľajú demokratické a ľudskoprávne hodnoty.

Výsledok volieb priniesol historicky najvyšší počet mandátov, ktoré vo voľbách do do Národnej rady Slovenskej republiky získali kandidujúce ženy. V absolútnych číslach je to však len o jednu kandidátku viac, než v predchádzajúcich voľbách, ktoré sme mohli podobne hodnotiť ako voľby s historickým výsledkom. Vtedy bol rozdiel v počte mandátov, ktoré získali ženy, o tri vyšší oproti predchádzajúcemu výsledku z roku 2016.

Výsledkom volieb do NR SR 30. septembra je spolu 33 mandátov získaných ženami. Z toho takmer polovica (presne 16) ich je zastúpená kandidátkami z Progresívneho Slovenska. Progresívne Slovensko je prvou stranou v histórii Slovenska, ktorá na svojej kandidátnej listine použila princíp zipsu — ženy na nej mali nielen polovičné zastúpenie, ale taktiež im patrilo každé druhé miesto.

Víťazný SMER, ktorý umiestnil prvú ženu až na 33 miesto svojej kandidátnej listiny, prinesie do poslaneckých lavíc iba tri ženy. Je to naopak najnižší podiel mandátov žien v rámci jednej politickej strany — len 7,14 percenta.

Tieto výsledky znovu poukazujú na kritickú úlohu vôle vedenia politických strán, rozhodujúcich nielen o počte, ale aj umiestnení žien pri zostavení kandidátnych listín.

Za zmienku výsledku udeľovania prednostných hlasov však stoja mandáty získané zástupkyňou a zástupcami rómskej komunity. V slovenskom parlamente tak budú mať po prvý krát možnosť obsadiť až štyri poslanecké lavice, čo je o tri viac v porovnaní s jedným získaným mandátom v roku 2020.

Vláda koalície SMER, HLAS a SNS

Medzi koaličnými stranami SMER, HLAS a SNS už v rámci „Memoranda o porozumení“ prišlo k dohode na rozdelení ministerstiev v novej slovenskej vláde. To, že Slovensko nebude mať — svoju v poradí druhú — premiérku, nie je po tohtoročných parlamentných voľbách žiadnym prekvapením. Vieme však aký podiel by mohli mať ženy na ministerských kreslách. V súčasnosti sú už známe niektoré z mien možných ministrov a ministeriek.

V prípade, ak ministerstvo zdravotníctva povedie Zuzana Dolinková a ministerstvo hospodárstva Denisa Saková (obidve HLAS), budú mať ženy vo vláde priemerne nízke zastúpenie.

Ich náhradníkmi v parlamente však v HLAS-e budú dvaja muži, čím zastúpenie žien v poslaneckých laviciach klesá pod výsledok volieb v roku 2020.

Bez aktívnej podpory demokratických kandidátok napríklad aj krúžkovaním, môžeme pri trende za posledných dvadsaťpäť rokov očakávať vyrovnané zastúpenie žien v slovenskom parlamente približne o 120 rokov.

Kampaň iniciatívy Zakrúžkuj ženu pred septembrovými voľbami bola úvodným výkopom do ďalšieho zápasu.