Slovenská vláda extrémizmus od hlavného prúdu neohradzovala, ale privádzala doň
Martin MakaraText psaný před atentátem na Roberta Fica do cyklu článků věnovaných reakcím občanské společnosti na vzestup krajní pravice v jednotlivých zemích Evropské unie je skvělým dokumentem o atmosféře, která neštěstí v Handlové předcházela.
„Mimovládkam ani cent!“ Heslo, ktorým krajne pravicová Republika oblepila pred vlaňajšími voľbami Slovensko, hnutiu síce nestačilo na prienik do národnej rady, v podobe rétoriky a programu si ho však prisvojila súčasná vládna koalícia. Už v programovom vyhlásení vlády avizovala zmeny v legislatívnom rámci pôsobenia mimovládnych organizácií, konkrétnejšiu predstavu o plánoch súčasnej politickej moci vo vzťahu k občianskej spoločnosti si však možno urobiť až z nedávno zverejneného návrhu zákona, ktorý pripravila Slovenská národná strana (SNS).
Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré táto novela prináša, patrí povinnosť označenia „organizácia so zahraničnou podporou“ pre všetky mimovládky, ktorých ročný príjem zo zahraničia presiahne päť tisíc eur (s výnimkou tých organizácií, ktoré majú príjem výhradne z európskych fondov), povinnosť zverejňovania mien všetkých fyzických i právnických finančných podporovateľov a rozšírenie nedobrovoľného zrušenia organizácie okrem iného aj v prípadoch, ak si organizácia po výzve nesplní administratívne povinnosti voči štátu.
Maďarská inšpirácia
Legislatívna iniciatíva SNS vyvolala silnú kritiku zo strany občianskej spoločnosti, vrátane jej oficiálnej reprezentácie: podľa predsedu Komory mimovládnych organizácií v Rade vlády SR pre mimovládne organizácie Marcela Zajaca sa „týmto zákonom pletie bič na aktívnych občanov, robia sa zásadné rozdiely medzi rôznymi formami súkromného kapitálu, stigmatizuje sa občianska spoločnosť a neúnosne sa zvyšuje štátna byrokracia“.
Predkladatelia návrhu naproti tomu argumentujú, že novela sleduje verejný záujem a jej cieľom je zvýšiť transparentnosť tretieho sektora. Hoci je diskusia, ako tento záujem naplniť, legitímna, dva základné problémy návrhu SNS spočívajú jednak v tom, že nijaká diskusia so zainteresovanými stranami neprebehla, a tiež v tom, že zdôvodnenie pripravovaných zmien pôsobí skôr ako zámienka pre znepríjemnenie života nepohodlným neziskovkám.