↗

Obrat k takzvané konzervativní levici, na kterém Fico a jeho místopředseda Blaha pracují několik let, se zakládá na spojení tradičního slovenského nacionalismu a moderní radikálně pravicové rétoriky. Foto FB Úrad vlády Slovenskej republiky

Na nasvietenom pódiu na nádvori hradu Devín sa stala udalosť, na ktorú sa už dva mesiace čakalo. Prvé verejné vystúpenie Roberta Fico po atentáte muselo vzbudiť pozornosť médií.

Od Cyrila a Metoděje k rustikální levici

Slávnostný čas, ktorý si na svoje prvé verejné vystúpenie zvolili, boli oslavy na počesť Cyrila a Metoda organizované Úradom vlády. No v skutočnosti historické úvahy rečníka hrali len druhé husle k politickým problémom prítomnosti ešte oveľa otvorenejšie, ako to pri takýchto príležitostiach býva.

Fico sa rozhodol, že zahodí všetko krytie, ktoré by mu historizujúci diskurz poskytoval a namiesto vzletných rečí s určitím pomrkávaním to povedal naplno: Liberalizmus a progresivizmus sú nové ideológie „vymyslené včera“, ktoré sa šíria spoločnosťou „ako rakovina“, a je možné, že by sa bolo treba pripraviť bojovať s nimi ústavnými zákonmi. Inak povedané, slová, ktoré zrovna nepotrebujú hlbšiu analýzu na odhalenie ich pravého zmyslu.

Napriek tomuto je zaujímavé sa zastaviť pri kontexte historických úvah pána premiéra. Práve tieto úvahy spolu s jeho medzi svetovými sociálnymi demokratmi veľmi originálnym chápaním normálnosti, liberalizmu, a progresivizmu tvoria základ Ficovej idey tzv. rustikálnej ľavice.

Táto Ficova sebaidentifikácia, ktorá je jedným z hlavných deklarovaných dôvodov premenovania Smeru zo sociálnej demokracie na Slovenskú sociálnu demokraciu — teda mimo súperenia a odlíšenia sa od strany Hlas —, sa dá chápať ako slovenský ekvivalent idey konzervatívnej ľavice. Idey, s ktorou pravidelne pracuje aj jeden z najprominentnejších členov Ficovej strany Ľuboš Blaha.

Obavy slovenského nacionalismu