Zatiaľ čo Mečiar izoloval Slovensko od zvyšku Európy a Dzurinda konsolidoval financie na úkor strednej vrstvy, Ficovi sa darí robiť obe veci naraz.

Slovensko má naštrbené vzťahy s Českou republikou, Poľsko pochybuje o budúcnosti vyšehradskej spolupráce a pre zvyšok Európskej únie sa stávame nedôveryhodným partnerom. A to všetko preto, lebo Fico a spol. to hrá na všetky svetové strany, čo značí, že nevie, kde je sever a jeho voliči sú ešte viac dezorientovaní.

Vedieť, kde je sever neznamená, že všetko sa má točiť okolo Spojených štátov. Znamená to iba to, že štát, ktorý zažil okupáciu a normalizáciu, by mal mať jasno v tom, kto má v Európe imperialistické ambície a ako ťažko sa bráni slabší.

Prerušenie demokratizácie Ukrajiny zabratím územia a pokusmi o odtrhnutie ďalších Ruskom by v nás malo vzbudzovať trpké spomienky na zastavenie demokratizačných procesov v Československu. Namiesto toho sa Fico klania pri hrobe normalizačného politika, takže niet divu, že v Prahe a Varšave krútia hlavou.

U hrobu

Konsolidáciou verejných financií Fico pokračuje v podpiľovaní konára, na ktorom štát sedí. Ako upozornila ekonómka Brigita Schmögnerová, bez investícii do hospodárskeho rastu sa stabilizácia môže stať trvalou. Štát ostáva neaktívny — nestimuluje rozvoj, nevytvára infraštruktúru, nerieši chudobu, iba zachraňuje to, čo existuje — a čaká, že mu ďalšie zdroje spadnú z neba.

Stabilizácia štátu má dočasný a pravicový ráz. Namiesto lepšej progresívnej dane, ktorej výška je asi v polovici tej rakúskej, takže je k skutočne bohatým značne štedrá, vláda zvýšila spotrebnú daň, ktorá najviac dopadne na tých, ktorí nemajú na odkladanie.

To, čo neoliberáli načali, Fico dorazil. Zrušil sviatok Ústavy SR, ktorý bol dňom pracovného pokoja, narušil dôveryhodnosť verejnoprávnej televízie, zvýšil zisk súkromným poisťovniam a posilnil euroskepticizmus — všetko iniciatívy, s ktorými prišla Sloboda a Solidarita. A zo škrtania výdavkov spravil samoúčelný prostriedok vedúci k ďalšiemu škrtaniu.

Smeru sa postupne míňajú vinníci na odvedenie pozornosti. Vyskúšali ich už mnoho. Liberálov, migrantov, LGBTI, Brusel, vojnu, mimovládky. Máločo však vydržalo dlho.

Migranti neprišli alebo sa nám okľukou vyhli, prezidentom sa s podporou Smeru stal homosexuál, v Bruseli sa tlačili do Progresívnej aliancie socialistov a demokratov a Ficova pravá ruka Robert Kaliňák nakupuje ďalšie stíhačky od Američanov, takže ho podpredseda Smeru Ľuboš Blaha, tak ako bývalú prezidentku Zuzanu Čaputovú, možno tiež nazve ich poplatnou slúžkou.

Nie je celkom jasné, pred kým chce Kaliňák Slovensko brániť. Sme v NATO a Rusko má byť podľa Fica náš priateľ. Kaliňák je však majstrom obchodu, kde všetko závisí od uhla pohľadu. Napokon, na súperov Matoviča a Kisku dokázali vytiahnuť nezaplatené dane, za čo boli obvinení a trestne stíhaní v kauze Súmrak, no nevadilo im to v prípade ich kamaráta Ladislava Bašternáka, u ktorého Fico býval.