Nešťastie, ktoré na Slovensko priniesla štvrtá vláda Roberta Fica neprišlo náhodou. Rozoberanie prvkov liberálnej demokracie, zahraničná izolácia krajiny, či ekonomické zaostávanie za členskými štátmi EÚ má svoju príčinu. Je vedľajším dôsledkom snahy súčasného premiéra vymaniť sa z problémov, do ktorých sa dostal.

Ak sa pozrieme do Českej republiky alebo Spojených štátov, uvidíme, že nejde o ojedinelý prípad. Donaldovi Trumpovi hrozilo väzenie pri podozrení z daňových únikov, Andrejovi Babišovi za čerpanie dotácie určenej pre menších podnikateľov, Ficovi za zosnovanie zločineckej skupiny. Len vďaka znovuzvoleniu do funkcie sa im podarilo vyhnúť trestu. Ak budeme parafrázovať starovekého historika Thukydida, zatiaľ čo malí trpia a platia, veľkí a bohatí sa držia pri moci.

Fico pri svojej záchrane ale nepomáha iba sebe. Obvinenia v políciou a súdmi vyšetrovaných prípadoch Súmrak a Očistec hovoria o fungovaní organizovanej zločineckej skupiny v policajných a bezpečnostných zložkách štátu. Medzi obžalovanými figurujú vysokopostavení policajti a úradníci z druhej a tretej Ficovej vlády, z ktorých už niektorí priznali vinu alebo boli odsúdení.

Tí mali v úradoch zodpovedných za výber daní, boj proti korupcii a organizovanej kriminalite, či dozor nad zákonnosťou manipulovať citlivými trestnými kauzami. Verejné inštitúcie tak menili na súkromnú firmu, kde neplatil zákon, ale niekoho požiadavky. Konkrétne, mali kompromitovať protivníkov strany Smer, chrániť vplyvných ľudí alebo oberať štát o dane. Teda podieľať sa na činnostiach v rozpore s hodnotami sociálnej demokracie, ku ktorej sa Ficov Smer stále hlási.

Kauza Očistec sa točí okolo oligarchu Norberta Bödöra, ktorého firma zbohatla na štátnych zákazkách za vládnutia Smeru, a jeho švagra, bývalého policajného prezidenta a teraz už politika strany, Tibora Gašpara. S bödörovcami sa Fico zblížil v roku 2014, keď prehral prezidentské voľby a odklonil sa od zvyšku predsedníctva strany.

Bödör podľa spisu využíval policajtov na sledovanie opozičných politikov Igora Matoviča, Radoslava Procházku či prokurátora Daniela Lipšica. Okrem toho lustroval policajné databázy pre podnikateľa Mariána Kočnera, obvineného z viacerých trestných činov, vrátane objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka. Tá viedla k státisícovým protestom, ktoré si vyžiadali Gašparovo a Ficovo odstúpenie. Hoci sa Fico mohol cítiť ukrivdene, že vraždu nespôsobil, za jeho pôsobenia došlo k prepojeniu vysokej politiky s podsvetím, ktoré vraždu umožnilo.

Trojnásobný minister vnútra Robert Kaliňák, taktiež figurujúci v konšpiračnej skupine, musel stráviť tri týždne v policajnej väzbe. Tibor Gašpar v nej pobudol rok. Po prepustení vyhlásil, že sa bude venovať svojej obhajobe, čo odvtedy vo verejnom priestore, vrátane parlamentu, aj robí. Väzbu pre Fica zastavil parlament, pričom hlasovanie skončilo tesne.

Počas Matovičovej a Hegerovej vlády Fico plánoval svoj návrat a dal sa do protiútoku. V roku 2022 za organizovanú zločineckú skupinu označil novinárov mainstreamových médií. Predvolebnú kampaň zameral na antisystémových voličov a voličov nahnevaných na vtedajšie vlády.

Mnohí z nich jeho vyostrenú rétoriku vnímali iba ako politickú taktiku, ktorá sa po uchopení moci zmierni. Napokon, mali s ním dlhú skúsenosť, na čom staval aj svoju kampaň. O to viac boli prekvapení, keď to, čo ohlasoval, aj splnil. Jeho kabinet zrušil inštitúcie, ktoré stíhali tzv. našich ľudí a podkopal dôveru verejnosti v spravodlivosť.

Euroskeptický, protieurópsky a proruský volič sa stal novou Ficovou oporou, ale aj osudom. Prejavilo sa to pri podpore Viktora Orbána a pravicového nacionalistického konzervativizmu, či pri nadbiehaní diktátorovi Putinovi, ktorého nielenže nevyzval na zastavenie invázie na Ukrajinu a stiahnutie sa z jej územia, ale akt agresie ani neodsúdil.

V neposlednom rade to malo za následok vzbudzovanie neustáleho pocitu ohrozenia zo strany zahraničných poradcov z Veľkej Británie, pučistov z Gruzínska, peňazí zo Spojených štátov, či rusofóbnej a bojachtivej Európskej únie.

Ficova štvrtá vláda robí všetko preto, aby odviedla pozornosť od svojich troch neúspešných konsolidácii, škandálov, ohrozujúcich čerpanie eurofondov, ale aj vlastných nezhôd, kvôli ktorým sa vytvárajú nové rezorty a udeľujú funkcie nespokojným poslancom. Je to smutný záver kariéry jedného politika a ešte smutnejší príbeh krajiny, ktorej už nemá čo ponúknuť.