„Zlo, ktoré dnes fašizmus predstavuje, nie je vôbec plazivé, ako občas počúvame, ale úplne reálne. Má konkrétnu podobu výziev na vešanie, strieľanie či zostavovanie zoznamov zradcov na sociálnych sieťach. Spojme sa proti zlu, ktoré rastie a bujnie, a skončime s experimentom, ktorý Slovensku nič dobré nepriniesol.“ Tieto slová v roku 2017 nevyriekol občiansky aktivista, ani Zuzana Čaputová, ale premiér Fico.

Odvtedy sa toho však veľa zmenilo. Sanitárny kordón nefungoval. Fašizmus sa nielenže usadil v parlamente, ale, ako svedčia slová ministerky Šimkovičovej o nerodení sa bielych detí, nakládol vajcia na ministerstve kultúry. Hrádza proti fašizmu pretekala a zasiahla aj Smer, ktorý sa dal na extrémistickú politiku.

V roku 2022 na reklamné pútače po Slovensku vyvesil mená a fotografie poslancov, hlasujúcich za obrannú dohodu s USA. A to v čase, keď Rusko spustilo plnohodnotný vojenský útok na susedný štát a pokúsilo sa obsadiť jeho hlavné mesto. Na podnet kampane začali na internete vznikať skupinky zháňajúce adresy bydliska hlasujúcich.

Poslanec strany Ľuboš Blaha podnecoval nenávisť voči prezidentke a označil ju za zapredankyňu Spojených štátov. Davy huckal aj proti moderátorke verejnoprávneho rozhlasu, ktorá sa následne stala obeťou vyhrážok smrťou. Najvyššie postavení politici Smeru Fico, Kaliňák a Gašpar zas vystúpili v relácii pravicového extrémistu, ktorý zastrašoval a vyhrážal sa verejne činným osobám.

Z médií, ako komerčných, tak verejnoprávnych, spravil Smer svojho úhlavného nepriateľa. Problém nemal byť v tom, čo Smer robí alebo hovorí, ale ako to šíri a intepretuje väčšina médií. Nová vláda preto bojkotovala najsledovanejšie médiá, vytvárala tlaky na kritikov a ohlásila zásahy do RTVS. Premiér médiá dokonca obvinil z podielu na pokuse zavraždiť ho.

Prerod doktora Fica na pána Hydea sa dokončil na oslavách sviatku Cyrila a Metóda: „Progresívne a liberálne ideológie sa šíria ako rakovina. Poškodzujú túto krajinu. Ak budeme naďalej ohrozovaní ideológiami, ktoré vznikajú zo dňa na deň, ktoré sa šíria ako jed, možno budeme musieť hľadať zhodu na politickej scéne v ďalších krokoch v úprave Ústavy SR.“

Fico tým ohlásil, že v prípade potreby je spolu so svojimi kolegami odhodlaný meniť charakter štátu. Táto potreba už preňho nastala. Progresivizmus a liberalizmus v nej nie sú len prázdnymi heslami, ako si udržať náklonnosť konzervatívneho a protestného voliča. Smer robí to, čo hovorí a pomaly, ale isto podkopáva demokratické princípy deľby moci, aby sa pri nej udržal.

Podstatou liberalizmu totiž je krotiť moc štátu zákonom. Progresivizmus zas verí v spoločenský pokrok, teda že spoločenské problémy je možné riešiť. Ak vláda nedbá na práva jednotlivca, môže mu vnútiť alebo zakázať, čo chce. Ak zanevrie na riešenie sociálnych problémov, nemusí sa snažiť nič zlepšovať ani riešiť. Môže ostať pri moci a neustále sa vyhovárať na okolnosti, všadeprítomné neprajné sily a nepriateľov.

Preto to, čomu by sme mali postaviť hrádzu je fanatizmus. Tomu, čo filozof George Santayana nazval „zdvojnásobením snahy, keď zabudnete na svoj cieľ“. To, že týmto cieľom v Smere bývala sociálna demokracia, teda zlepšenie spoločenských problémov s ohľadom na práva jednotlivca, sa zabudlo.