Štvrtá vláda Roberta Fica si hľadá vlastnú cestu k neliberálnej demokracii na spôsob Viktora Orbána. Pokus o stigmatizáciu mimovládnych organizácií nevyšiel pre varovanie Európskej komisie, ktorá už má takúto skúsenosť s maďarskou vládou. Motivácia urobiť si doma poriadok, aby nebol rušený pri vládnutí, však Ficovi ostala a robí pre to všetko, čo môže.

Ako sa dalo očakávať, po desiatich rokoch od vloženia definície manželstva do Ústavy prichádza s návrhom pridať do nej aj dodatok o existencii iba dvoch pohlaví. Hoci tento krok už nie je ani originálny, ani smiešny, a vôbec nič sa ním nezmení, je to jedno, pretože ako hovoril Nietzsche v Genealógii morálky, človeku je milšie chcieť Nič, ako nič nechcieť. A na to, aby vláda dvoch falošných sociálne-demokratických strán prišla s niečím konkrétnym a prospešným už Fico nemá chuť ani schopnosti. Takto aspoň môže vábiť konzervatívneho voliča, cirkev a opozičné Kresťansko-demokratické hnutie, ktoré naznačilo, že by túto agendu rado prebralo.

Pred mohutnejúcimi protestami po celom Slovensku predviedli ministri spolu s premiérom divadlo, ako udržať upadajúcu vládu. S meravými tvárami a vážnymi pohľadmi dotvárali Ficov dramatický prejav o údajnom odhalení pokusu o štátny prevrat, ku ktorému by mohlo dôjsť počas stále početnejších protestov. Za hrozbu už neoznačili staručkého miliardára Sorosa z New Yorku a dlažobné kocky prichystané v kríkoch, ako to Fico spravil pri protestoch po vražde investigatívneho novinára, tentokrát za ňu označil „štruktúru osôb a organizácií“ s plánom „preliezť plot Úradu vlády“.

Fico vo svojom príhovore ukázal, že je schopný zahrať dobrého aj zlého policajta v jednom. Jeho odkaz adresovaný verejnosti by sa dal zhrnúť slovami: „Bude zle, ak nám budete robiť zle. No vy nás aj potrebujete, lebo bez nás ste stratení.“ Teda ako ponuka od krstného otca, ktorá sa neodmieta. Je pochopiteľné, že Fico zastrašuje, pretože sám má strach. Strach z toho, že by on a jeho z korupcie obvinení kumpáni mohli byť znova vyšetrovaní a odsúdení podobne, ako sa tak už stalo so 40 zločincami z obdobia vládnutia Smeru.

Fico tým naznačil, že ak budú občania spolupracovať, tak nebudú problémy, iba ak tie, čo vzniknú ako vedľajší produkt rozpadu štátu. Fico sa tak zbavuje zodpovednosti za rast zločinnosti, zúfalé činy policajtov, teror na školách, rastúce bezdomovectvo, či hroziace výpovede lekárov, ku ktorým došlo za posledný rok, kedy je na čele krajiny a namiesto ich riešenia konšpiruje o vonkajších vplyvoch a silách temna.

Hoci bolo vyhlásenie mimoriadnej situácie nateraz odmietnuté, prezident Peter Pellegrini túto eventualitu vo svojej navodzujúcej reči nepriamo spomenul, keď povedal, že na protestoch „nesmie dochádzať k ohrozeniu zdravia, majetku a, nedajbože, života“. Práve tak totiž znie zámienka na zavedenie výnimočného stavu, takže to vyzeralo, akoby naň verejnosť pripravoval.

V demokracii je však právo na protest garantované. Preto delegitimizovať masívny občiansky odpor kvôli niekoľkým výtržníkom alebo provokatérom by bolo mocenským faulom, ktorým by si vláda nepomohla. Z jej strany, ako aj zo strany demonštrantov je teda len jediná možnosť — zabezpečiť hladký, pokojný a mierumilovný priebeh protestov, aby občania vyjadrili svoju nespokojnosť a nesúhlas s politikou vlády nahlas a verejne.