Jak chutná moc po slovensky
Peter TakáčSlovenský případ jasně ukazuje, kam až může zajít touha po moci, pokud se vymkne patřičné veřejné kontrole, ztratí hodnotové zakotvení a perspektivu veřejného zájmu. Bezpáteřní političtí představitelé na Slovensku by nám měli být varováním.
Máme za sebou štyri série súťaže Pečie celé Slovensko a pred sebou tretie kolo konsolidácie, ktoré by sme mohli nazvať Znesie celé Slovensko. Hoci sa sťažujú všetci, od zamestnancov cez živnostníkov až po zamestnávateľov, v týchto extrémnych premenách budú najviac chudnúť zamestnanci.
Zvýšia sa im zdravotné odvody (no nie kvalita zdravotnej starostlivosti), znížia dávky v nezamestnanosti (pričom hrozí ďalšie prepúšťanie) a budú sa rušiť dni pracovného pokoja (hoci hodinovo už teraz pracujeme nad priemerom EÚ). Tipy ako zhodiť kilá — aj cez vyššie zdanenie sladkých a slaných výrobkov — prichádzajú od vlády, čo už rok a pol — odkedy si zvýšila príplatky — konzumuje len majonézu.
Nedobrovoľné chudnutie do plaviek, teda nižšie príjmy zamestnaných a prepustených budú znamenať nielen menej nakúpeného tovaru, ale v konečnom dôsledku aj nižší hospodársky rast a horšiu ekonomiku. Hoci aj tentokrát tu bola možnosť zoštíhliť objem, za ktorým nie sú svaly, teda zaviesť majetkové dane, Smer k nim nepristúpil, lebo by sa na trenažéri museli potiť aj oni.
Namiesto podpory športu a ekonomiky pocítili vládni politici náhly závan ducha svätého, pravdepodobne vychádzajúceho z politiky otvorených dverí na všetky svetové strany — k americkému konzervativizmu, maďarskému revizionizmu, ruskému revanšizmu a čínskemu autoritarizmu. A ten im nešepkal, že snaha vyrovnávať príležitosti medzi ľuďmi, ktorou sa riadili dovtedy než po nich začala ísť polícia, je od diabla a musí byť zastavená.
Vo vzťahu k opozícii pochopili to, čo pochopil aj apoštol Matúš, že žiadne kráľovstvo, mesto či domácnosť, ktoré je rozdelené, nevydrží, a prežitie svojej koalície zasvätili účelu rozbitia svojho úhlavného nepriateľa, a to bez ohľadu na použité prostriedky a dôsledky, ktoré to prinesie.
Milión Slovákov sa v súčasnosti ocitá na hranici chudoby, viac ako polovica rodín s deťmi žije od výplaty k výplate — nedokážu si ušetriť ani zopár eur — a byty sú najdrahšie v histórii. No to všetko je nepodstatné na miskách váh moci, na oltári prežitia oligarchie, ktorá pľundruje Slovensko.
Bývalý minister práce Ján Richter zo Smeru sa na margo hlasovania s Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH) o zmene ústavy, ktorá ruší sekulárny charakter štátu, spoločnosti prinesie chaos a nezapadajúcim jednotlivcom a rodinám utrpenie, cynicky smial, že v nedeľu pôjde celá strana, vrátane ich, bývalých komunistov, do kostola.
Bol to dobrý príklad, ako sú im dopady toho, čo robia, ukradnuté. Či s pomocou katolicizmu alebo neoliberalizmu, pod pláštikom ochrany jednotlivca alebo rodiny, či po boku demokratických lídrov alebo diktátorov a vrahov, moc je im ďaleko prednejšia ako verejný, teda náš, záujem.