Nie je žiadna emócia, iba mier.

Nie je žiadna nevedomosť, iba poznanie.

Nie je žiadna vášeň, iba pokoj.

Nie je žiadny chaos, iba harmónia.

Nie je žiadna smrť, iba Sila.

Odan-Urr

O tom, že Star Wars bol vždy feminínny projekt s častými odkazmi na východnú filozofiu a mystiku, som sa rozpisoval už pred dvomi rokmi vo svojej obhajobe časti Sila sa prebúdza. Spáčilová a spol. vtedy Abramsovcom vyčítali pochlebovanie feministického diskurzu, pričom akýmsi metafyzickým zlom mala byť najmä hlavná ženská hrdinka. Vtedy som argumentoval nasledovne: „Pokiaľ sa rozprávame o harmónii, nehodí sa do hlavnej úlohy azda nikto viac ako žena. Sú to práve muži, ku ktorým sa viac hodí opantanie mocou a agresia typická pre temnú stranu. Z vyššie zmieneného tak vyplýva, že hlavná ženská postava, nad ktorou, mimochodom, v minulosti uvažoval aj samotný Lucas, je absolútne adekvátna.“

Tieto slová nespomínam náhodou. Johnson a jeho tím scenáristov totiž tento motív ešte viac rozvíja a dovádza do dôsledkov. Správanie sa väčšiny mužských protagonistov — Finna, Snoka, Luka, Kylo Rena, Poa Damerona i DJa, môžeme označiť za zbytočne nabubrelé, povýšenecké, zaslepené, zbrklé, chamtivé či neznášanlivé, vždy v závislosti na konkrétnom prípade. Finn sa opäť predčasne vzdáva, na záver sa zaslepene rúti v ústrety vlastnej skaze, prípadne očarene sleduje bohatstvo zločineckého kasína. Poe dvakrát ignoruje nariadenia nadriadených a zbytočne riskuje osud celej flotily. Snoke sa povýšenecky vysmieva mladej generácii, čím zapríčiní svoju vlastnú skazu. To, že pýcha predchádza pád, mu prorokuje aj Rey. Kylo Ren sa svojou nekontrolovateľnou náladovosťou stáva skôr objektom pre psychológov — ukážkovým nevypočitaľným narcistickým psychopatom. Jeho impulzívne činy preto nedokáže predvídať ani Snoke. DJ je chamtivý, bezškrupulózny obchodník. A Luke, opantaný strachom, zasa zostáva pri svojom patetickom tvrdohlavom sebabičovaní. Všetky mužské charaktery idú proti Sile, najmä proti princípom harmónie, pokoja, mieru a vnútornej prázdnoty.

Azda práve toto vyvoláva nechuť u takého veľkého množstva divákov. V klasickom hollywoodskom štýle musí byť všetko dostatočne zmotivované, o to viac, pokiaľ ide o dobrodružný hrdinský príbeh. V takom prípade diváci očakávajú aj hrdinské správanie sa mužských postáv. Iracionálne (Kylo Ren), zbrklé (Poe) či antihrdinské (Finn, Luke) konanie mužských hrdinov vo filme Poslední Jediovia však túto tradíciu popiera. Vo filme totiž sledujeme demýtizáciu hrdinského maskulínneho sveta a nástup úplne odlišného princípu — emocionálneho. Princípu, reprezentovaného láskavosťou Rey, Rose a princeznej Leie, ktoré sa snažia predovšetkým o zachovanie života, odboja a kontinuity. Rose na záver pomerne priamo hovorí, že za dôležitú považuje ochranu života, pretože ničenie je charakteristické pre temnú stranu a smrti bolo až príliš veľa. Rey si zasa, na rozdiel od Luka, uvedomí, že dobro a zlo budú na tomto svete navždy. Jing a jang, ako dva protikladné princípy, zobrazené aj v náramkoch dvoch ázijských sestier, Rose a Paige, sú skrátka hybnými princípmi Sily a ich existencia udržiava rovnováhu vo vesmíre. Zatvárať oči pred zlom je hlúpe, avšak boj proti nemu musí byť vedený práve prostredníctvom opaku ničenia. Práve preto sa Rey, rovnako ako Luke v Návrate Jediho, pokúša o emocionálnu záchranu jednej rozorvanej duše.

↗

Scéna v kasínu. Foto z propagační galerie filmu

Luke až na záver znovu pochopí a žije zásadou, vychádzajúcou z východo-ázijských filozofií, že najmocnejšou zbraňou je žiadna zbraň. Prostredníctvom tohto aktu dosahuje nirvánu — čo je pominutie žiadostivosti (taňhá), chamtivosti (rága), neznášanlivosti (dósa) a zaslepenosti (móha) — čiže absolútnu prázdnotu a splynutie so samotnou Silou (Nie je žiadna smrť, iba Sila). Ani v tomto prípade nejde o nič nové. Už George Lucas pri spôsobe boja a definovaní kodexu Jediov vychádzal takmer výlučne z východných bojových umení, filozofií a náboženstiev. Na záver tak Luke opäť nastupuje na pravú cestu a objavuje stratenú vieru a ideály. Pokiaľ teda film niečo hovorí, tak to, že potrebujeme iný typ hrdinstva, ktorý nestojí na deštrukcii a násilí. To v minulosti prízvukoval aj samotný Yoda.

Najnovší Star Wars sa tak opätovne blíži k idealizmu pôvodných trilógií, čo sa prejavuje aj v pomenovávaní problémov tohto sveta. Do prvej trilógie Lucas vložil svoj ostrý nesúhlas s intervenciou amerických vojsk do Vietnamu, o ktorej chcel svojho času nakrútiť aj protestný dokumentárny film. Najnovšia trilógia pokračuje v tomto trende a zobrazuje svet, v ktorom nevypočitateľní, detinskí a neschopní blázni (Kylo Ren, Hux), svojím správaním až príliš podobní Trumpovi, útočia na rebelov vedených ženami. Táto vojna tak má zjavne medzirodový podtext. „Ženský princíp“, o ktorom som hovoril vyššie, sa tu potom v priamych odkazoch na skutočnosť prejavuje v Rosinom smútku nad osudom vykorisťovaných detí a zvierat, v odsudzovaní obrovského kasína, chamtivosti a nenažranosti a teda v sociálnom a ekologickom posolstve.

Figúrky bezcharakterných (mužských) obchodníkov, ktorým je jedno komu predávajú zbrane, zasa pripomenú správanie sa zbrojárskych koncernov vo vzťahu (nielen) ku konfliktu na Blízkom východe. Tu by sme však mohli spomenúť aj nepríliš čisté praktiky samotnej spoločnosti Disney a jej zakladateľa. Samozrejme, toto delenie na mužský a ženský princíp je značne zjednodušujúce, ale vo výsledku ide o dobrodružnú rozprávku o boji dobra so zlom. Zovšeobecňovanie, typizácia a univerzalizácia, do takýchto diel vždy patrili a patria.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.