Azda žiadna iná krajina si nenesie takú traumu z 2. svetovej vojny, ako práve Japonsko. V atómovom pekle prebiehali hrôzostrašné metamorfózy ľudských tiel a radiáciou spôsobené nádorové ochorenia dodnes prenasledujú viaceré rodiny. Trvalo ovplyvnená zostala aj japonská popkultúra, ktorá je plná desivých monštier (kaidžu), mutujúcich tiel a zničených megapolí. Priame odkazy na 2. svetovú vojnu v sebe obsahuje aj komiks Ryby — Útok z hlubin japonského “majstra hororu” Džundžiho Itóa, ktorý zobrazuje celosvetovú apokalypsu meniacu ľudí na zásobárne plynu. Hneď na úvod by som chcel potenciálnych čitateľov varovať, že nasledujúci text obsahuje spoilery.

Dej sleduje zamilovanú dvojicu — Tadašiho a Kaori, ktorí v malom prímorskom mestečku na Okinawe natrafia na niečo zvláštne — nechutne zapáchajúce ryby schopné pohybu, vďaka zvláštnym mechanickým nohám. Jedna z týchto rýb Kaori napadne a tým sa začína jej desivá mutácia. Z krásneho dievčaťa sa postupne stáva zapľuzgierovaná a nafúknutá hromada plynu, ktorý sa z nej derie von všetkými otvormi. Medzitým sa z mora vyrútia milióny rýb a útočia na ľudí po celom svete. Tadaši, voči nákaze imúnny, sa snaží nájsť spôsob, ako Kaori vyliečiť a popritom sleduje, ako ostatní okolo neho umierajú, alebo sa menia na desivé príšery, ktoré svojimi plynmi poháňajú mechanické zariadenie.

Čo je zdrojom tejto nákazy? Je ním samotný plyn spôsobený neznámou baktériou. Tá bola vyvinutá Japoncami za 2. svetovej vojny, ako biologická zbraň. Tento plyn je však živou bytosťou tvorenou množstvom duší mŕtvych. Telá zvierat a ľudí sú len hostiteľmi, prostredníctvom ktorých sa môže nákaza šíriť. V kontexte 2. svetovej vojny by tak malo ísť o vyjadrenie postoja, že Japonci si za svoj osud môžu v podstate sami. U nás na západe ide o pomerne rozšírený názor, ale japonské politické špičky dlhodobo odmietajú účasť Japonska na vojnových zverstvách. Z tohto pohľadu by sme tiež mohli komiks interpretovať aj ako návrat nákazy-fašizmu do japonského verejného života (cirkus by bol v takomto výklade symbolom parlamentu), prostredníctvom rôznych pravicových hnutí i vládnucej strany LDP. To by dokladala aj ochota vojakov strieľať do nakazených ľudí, neochota vlády priznať pred ľuďmi pandémiu či fanatizmus vedcov.