Zdieľam zážitok, ktorý sa mi stal a ktorý by mohol byť smiešny, až na to, že nie je. Na spoločenskej akcii za mnou prišiel pán, ktorého poznám z videnia.

Je jedným z najbohatších Slovákov. Kultivovaný, vždy bezchybne oblečený, s manikúrou, drahými hodinkami a vyleštenými botami. Fešák. Vie o tom. Videl ma z diaľky, chvíľu váhal a potom ku mne naprieč sálou zamieril.

↗

Prekvapilo ma to, lebo hoci bol ku mne vždy príjemný, cítila som, že sa mojej spoločnosti skôr vyhýba. Slušne pozdravil. Potom to prišlo: „Viem, že ty si feministka. Viem, o čo vám feministkám ide. Nič proti vám nemám, no mali by ste už konečne pochopiť, že ženy nikdy nebudú rovnocenné s mužmi. Nepodarí sa vám to. Vieš prečo? My muži sa vieme spraviť za dve minúty. To ženy nedokážu. Ani jednu takú nepoznám. Proste na to nemáte. Biológia nepustí. V tom vidno našu vyspelosť. Pokiaľ sa nám v tomto nevyrovnáte, nebudete rovnoprávne.“

Hladím na toho muža s otvorenými ústami. Premietam si v hlave či som správne pochopila, čo mi vraví. Sranduje? Predstavujem si jeho krásnu, mladú, mediálne známu ženu, ako jej po dvojminútovom frustrujúcom sexe toto dáva ako argument svojej rodovej nadradenosti.