Napriek tomu, že sa od aprílových volieb v izraelskej politike veľa nezmenilo, voliči a voličky si vďaka neschopnosti premiéra Netanjahua zostaviť stabilnú vládu spravili pred pár dňami reparát. Najmä pre ľudí, ktorí túto krajinu poznajú ako „jedinú demokraciu na Blízkom východe“, môže byť zaujímavé dozvedieť sa niekoľko menej pertraktovaných informácií týkajúcich sa volieb a kvality izraelskej demokracie — v prvom rade, z akého repertoáru strán majú vlastne voliči na výber.

Medzi horúcimi kandidátmi na víťaza opäť figurovala nacionálne-pravicová strana Likud pod vedením najdlhšie úradujúceho predsedu vlády v histórii štátu, ktorý sa čoraz viac odkláňa od demokratického imidžu a otvorene sa asociuje s autoritárskymi či xenofóbnymi politikmi. Svedčí o tom aj predvolebná kampaň, v ktorej Netanjahu sloganom Iná liga sám seba pripodobňuje k Trumpovi, Putinovi a indickému nacionalistickému premiérovi Módímu. So všetkými má totiž veľa spoločného. S Trumpom (ale aj s Ficom) zdieľa napríklad záľubu v útočení na novinárov a mainstreamové spravodajstvo, ktoré označuje ako „fake news“ a dielo sprisahania proti vlastnej osobe. Nedávno obvinil izraelské médiá z toho, že páchajú „teror voči pravde“.

O dlhoročnej antipalestínskej politike “izraelského Trumpa” je azda zbytočné písať. Pripomeňme len, že pred druhým dejstvom tohtoročných volieb sa snažil obhájiť premiérske kreslo podporou osadníckeho projektu na okupovaných územiach, sľubmi teritoriálnej expanzie a surfovaním na vlne strachu pred vlastnými spoluobčanmi a spoluobčiankami palestínskeho pôvodu. Nie je to však nič nové. Dramatickým videom, v ktorom varoval pred Arabmi, ktorí “idú k urnám v húfoch“, strašil židovských voličov už v roku 2015. Vtedy ich tiež uistil, že kým on bude na poste premiéra, palestínsky štát nevznikne. Anexiou palestínskych území sa vyhrážal už pred tohtoročnými aprílovými voľbami.

Počas nich sa dokonca pokúsil odstrašiť palestínskych občanov a občianky od účasti na voľbách kampaňou vysielania straníckych aktivistov či aktivistiek s kamerami do volebných miestností v arabských obvodoch.

Opozícia nie je vždy od slova „oponovať“

O opozícii voči Netanjahuovi sa zvykne automaticky predpokladať, že je mierová. Hlavným Netanjahuovým vyzývateľom bol však generál Benny Gantz (dnes už víťaz volieb), ktorý ako náčelník generálneho štábu okupačnej armády spolu s premiérom viedol masaker v Gaze v lete 2014, za čo v súčasnosti čelí civilnému súdnemu procesu v Holandsku. Gantz sa pred aprílovými voľbami uviedol do straníckej politiky predvolebným spotom, v ktorom sa rovno v názve pýši tým, že „časti Gazy sa vrátili do doby kamennej“, a na pozadí ruín Izraelom zničených domov sa chvastá, že armáda pod jeho vedením „zabila 1 364 teroristov“ (v skutočnosti bol ich počet omnoho menší; 65 — 70 % z vyše 2 200 zabitých ľudí v Gaze boli podľa OSN a ľudskoprávnych organizácií civilisti a civilistky, z toho vyše 500 detí). Klip končí posolstvom: „Iba silný víťazí // Gantz // Izrael pred všetkými“.

Netanjahuovu tvrdú politiku k tomuto getu s dvomi miliónmi uväznených civilistov a civilistiek minulý mesiac Gantz kritizoval sprava ako mäkkú a vyhlásil, že Izrael pod jeho vedením zakročí voči Hamasu tvrdšie a „Gazu rozmláti“. Podobne ako Netanjahu, sľúbil, že nezruší žiadnu z ilegálnych osád v Údolí Jordánu, naopak, posilní ich. Ako povedal, Izrael bude túto oblasť „v budúcnosti vždy potrebovať“, a preto „si toto územie za každých okolností ponechá“.