Dym zo sibírskych požiarov už zaberá plochu väčšiu ako celá Európska únia. Mnohé štáty starého kontinentu museli toto leto prepisovať absolútne teplotné rekordy, amerických farmárov zase trápia nekonečné povodne. Indovia sa síce vytúženého monzúnového dažďa nakoniec dočkali, ale priveľa úľavy im nepriniesol. Najnovšia špeciálna správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy IPCC nekompromisne konštatuje, že Zem sa pre nás stáva čoraz menšia.

Mohlo by sa zdať, že politici, novinári, komentátori či úspešní podnikatelia, všetci začali ťahať za jeden povraz a úporne sa usilujú zabrániť prehlbovaniu klimatickej krízy. Takýto dojem je však, žiaľ, mylný.

Klimatický aktivizmus je nepochybne na vzostupe, veľmi pravdepodobne aj ako dôsledok stále hmatateľnejších a nepríjemnejších následkov otepľovania. Spolu s ním sa však aktivizovali aj skupiny ľudí, ktorí popierajú či zľahčujú závažnosť klimatickej krízy, jej spojitosť s extrémami počasia, kolapsom celých ekosystémov, a najmä účasť človeka na nej.

Potvrdzuje to nová štúdia expertov na informovanie o klimatických zmenách v prestížnom časopise Nature. Analýza približne stotisíc digitálnych a tlačených mediálnych článkov ukázala, že sa oponenti klimatickej zmeny v článkoch objavujú takmer o polovicu viac ako klimatológovia. Pritom tento nepomer nastáva vďaka mnohým novovzniknutým alternatívnym médiám.

V prípade mainstreamových médií je pomer oponentov a klimatológov vyrovnaný. Aj tento samotný fakt je dostatočne šokujúci, keďže vo vedeckej literatúre diskusia o príčine a naliehavosti potreby riešiť klimatickú zmenu prakticky neprebieha.

Až detinsky pôsobia mnohé diskusie o tom, čo všetko sa skrýva v „pozadí“ aktivizmu školáčky Grety Thunbergovej. Alternatívni komentátori sa akože zasvätene vyjadrujú k „pochybným pohnútkam“ klimatických aktivistov, stávajú sa z nich svetoví experti na Aspergerov syndróm, životopis Johanky z Arku, povinnú školskú dochádzku, plastové fľaše a taniere, neúprosné manipulovanie väčšiny ľudí vyhláseniami o tzv. zelenej marketingovej loby, najnovšie vedia všetko i o uhlíkovej stope jácht.

Koľkí z týchto pseudoexpertov si niekedy prečítali niečo o klimatickej zmene vo vedeckej alebo aspoň v populárno-náučnej literatúre? Všimli si, že stovky svetovo uznávaných vedcov už dávno apelujú na naliehavosť a nevyhnutnosť riešenia klimatickej zmeny?

Klimatickí aktivisti vraj preháňajú, keď tvrdia, že na záchranu planéty nám zostáva iba dvanásť rokov. Skutočnosť je taká, že nemáme ani tých dvanásť! Ak svet zlyhá v naštartovaní okamžitého a trvalého poklesu globálnej spotreby fosílnych palív v horizonte jedného roka, definitívne zahodí svoju šancu na naplnenie Parížskej dohody.

Fakty poznáme dlho. Teraz vedci diskutujú iba o tom, ako zabrániť najhoršiemu. Určite to však nevyplýva z dopytu verejného priestoru, ktorý vytváranie populárnych názorov na vedecké problémy formuje najviac, teda z pôsobenia masmédií ako celku.

Na situáciu síce adekvátne zareagoval britský denník The Guardian, ktorý začal o klimatickej zmene písať systematicky ako o kríze. Nedočítate sa v ňom, že plavba jachtou má vyššiu uhlíkovú stopu ako cesta lietadlom, zato sa však dozviete, že takmer polovicu lesov v USA ohrozujú rozličné druhy hmyzu následkom teplejšieho počasia. Alebo že niektoré časti Antarktídy sú blízko nezvratného roztápania, ktoré nebudeme schopní zastaviť. Guardian je však výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo.

Racionálne argumenty nepomáhajú, diskusia o možných a určite nie ľahkých riešeniach sa rozvíja iba veľmi pomaly. Začať od seba už nestačí. Kedy napríklad začneme serióznu debatu o tom, že v podstate iba zlomok výdavkov na zbrojenie investovaný na potrebnom mieste by zásadným spôsobom urýchlil energetickú transformáciu, ktorú potrebujeme ako soľ?

Kedy sa zamyslíme nad pretrvávajúcou pomalosťou nádejných projektov využitia jadrovej fúzie (jej princíp poznáme od 30. rokov uplynulého storočia), ktorá prakticky nezaťažuje životné prostredie? Presnejšie, iba zamyslenie nestačí, treba tento a podobné smery výskumu finančne podporiť. Áno, je to veľká technologická výzva, na druhej strane platí, že vývoj nových typov bombardérov, rakiet a zbraní vôbec má dlhodobo prednosť pred vedeckým výskumom. A mocní tohto sveta „s nadhľadom“ im vlastným propagujú a vyžadujú investície do zbrojných rozpočtov, zatiaľ čo investície do vedy sú im ukradnuté.

Klimatická zmena už dávno nie je problém iba životného prostredia. Ide aj o ekonomický, spoločenský, kultúrny, psychologický problém či dokonca aj problém ľudských práv a rovnosti pohlaví. Máme do činenia s dokonalým problémom, ale na jeho riešenie nemusíme byť dokonalí, potrebujeme najmä dospieť. Napokon je to presne to, čo žiada aj nastupujúca generácia. Nik presne nevie, ako sa všetko skončí, ale pri pohľade na problémy, ktoré dnešný globalizovaný svet „rieši“, to tak vôbec nevyzerá.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.