V nedávnom článku v Denníku N radí Juraj Javorský, ako sa nezblázniť z nadchádzajúcej ekologickej katastrofy. Píše, že treba začať zachraňovať svet. Pomôžete tým vraj svojej hlave, znížite si stres, či utužíte spolupatričnosť. Čo presne radí Javorský a čo nám o vplyve pro-environmentálneho správania sa ľudí na životné prostredie hovorí výskum?

Redaktor Denníka N odporúča triediť odpad, nekosiť trávu, nekupovať plasty, kompostovať, chodiť do práce na bicykli, zachraňovať včely, obmedziť lietanie na dovolenky, či nakupovať oblečenie v secondhande. Oceňuje pritom environmentálne posolstvo Zuzany Čaputovej, kampaň „My sme les“ alebo nedávny úspech zelených strán naprieč Európou.

Ťažko kritizovať Javorského dobré rady. Avšak naozaj sú postačujúce, alebo len uchlácholia zelených konzumentov spokojných, že „niekedy stačí aj podpísať petíciu alebo podporiť iných aktivistov“?

Podľa Andrey Tabi z Univerzity v St. Gallene byť zelený jednoducho nestačí. Aj keď si ľudia uvedomia, že treba zmeniť svoje návyky, v konečnom dôsledku býva ich aktivita pričasto nedostatočná a nemusí viesť k zníženiu negatívneho dopadu na životné prostredie. Dotazníkový prieskum umožnil rozdelenie maďarských občanov do štyroch skupín. Tzv. Super-zelení sú síce najaktívnejší pri znižovaní svojej spotreby energie napríklad obmedzeným používaním áut, avšak ich celkové emisie sú podobne vysoké ako u tzv. Hnedých. Tí sú najchudobnejší a hoci o žiadne eko-správanie neusilujú, ich príjmy im jednoducho neumožňujú znečisťovať viac ako uvedomelým ekológom. Super-zelení vytvárajú viac emisií kúrením vo svojich veľkých bytoch a domoch a spotrebou elektriny.