Azda nikto nevystihol opätovné zvolenie Baracka Obamu v roku 2012 za prezidenta lepšie ako americký komik Bill Maher. Podľa neho máte v Spojených štátoch vo voľbách iba dve možnosti: buď zvoliť zverencov ústavu pre mentálne postihnutých (čím narážal na republikánskych kandidátov v primárkach navrhujúcich vytvoriť ďalší štát USA na mesiaci), alebo voliť demokratov, kde „d“ znamená „dissapointment“ (sklamanie). A treba povedať, že to nebýva len tak hocijaké sklamanie.

Počas svojho úradovania sa Bill Clinton a jeho administratíva namiesto dohľadu nad veľkými bankami a regulácie finančných trhov vyznamenali zrušením Glass-Steagallovho zákona, ktorý mal zabrániť opakovaniu veľkej hospodárskej krízy. O niekoľko rokov nato, čuduj sa svete, sa vrátila kríza rovnako obávaných rozmerov. Obama, jeho nasledovník z Demokratickej strany, sa prezentoval ako prezident, ktorý zmierni jej dôsledky napríklad vytvorením miliónov pracovných miest. To síce spravil, avšak až 94% z nich bolo na dočasný pracovný úväzok, dohodu, či skrátený úväzok, naviac slabo zaplatených a bez benefitov.