Atentát na pravicového aktivistu Charlieho Kirka a náhodná vražda mladej ukrajinky Iriny Zarutskej — napriek tomu, že sa stali v odlišných časoch, priestoroch a majú mnoho ďalších odlišných kriminologických aspektov, tak sú prepájané v rámci mýtopoetického kódu. Ten ich prepája do konzistentnej nadinterpretácie, čím sa generuje príbeh obsahujúci svojich hrdinov a „zloduchov“.

Od Kirka k realite 3.0.

Kirkove posledné slová v Utahu sa snažili manipulatívne vykresliť trans ľudí ako masových vrahov. Bez prihliadnutia na kriminalistické fakty, že americkým štatistikám ešte stále dominujú bieli vrahovia, ktorí tvoria až 54 percent, k sexuologickým dátam síce neexistuje relevantná štatistika, ale dá sa predpokladať, že väčšina sú heterosexuálni. To platí aj pre tzv. extrémistické vraždy, v ktorých vedú pravičiari.

Na kritickú pripomienku potom Kirk reagoval vyhýbavo a od trans ľudí prešiel k prepojeniu vrážd s gangami a teda etnickými minoritami. A práve vtedy dostal zásah, nie od „modrovlasého trans afroameričana v BDSM postroji“, ale od nevýrazného bieleho mladíka z mormonskej „MAGA“ rodiny.

Podobný atribút — „biely mladík“, nakoniec spĺňa aj strelec Desmond Holly, ktorý len hodinu potom vtrhol do školy a usmrtil minimálne jednu osobu, ďalšie skončili v nemocnici so zraneniami. Holly bol návštevník antisemitských a „white-supremacy“ fór, rovnako ako jeho predchodcovia, resp. ďalší páchatelia masových strelieb: Brenton Tarrant, Patrick Crusius, John T. Earnest či Dylann Roof.

Práve mýtopoetika, ktorá sa aktualizuje aj v podmienkach webu 3.0, od takýchto skutočností selektívne odhliada. Dôraz na nové média nie je náhodný, pretože ich maximálne využitie katolícka cirkev fakticky potvrdila aj nedávnym blahorečením „božieho influencera“ a patróna internetu Carla Acutisa. Preto sa pokúsim túto mýtopoetiku viac priblížiť. A to trochu inak, ako to už naznačil text Petra Kratochvíla pre Alarm.

Kresťanská mýtopoetika a jej konfúzia s neofašizmom

O páchateľovi atentátu na Kirka, 22-ročnom Tylerovi Robinsonovi kolovali rôzne fámy. O jeho pozadí a motívoch — tie môže určiť až uzavreté vyšetrovanie. Pre konzervatívnu kresťanskú mýtopoetiku sa potom opäť selektívne zvýrazní údajný vzťah páchateľa k nejakej trans osobe, aby sa vytvorila falošná kauzalita aj korelácia: Sodoma a Gomora.

Akoby transsexualita alebo afinita k nejakej osobe nevyhnutne predurčovali niekoho stať sa „diabolským“ vrahom. A zároveň vylučovali možnosť byť konzervatívna, resp. kresťanská transosoba či ktokoľvek v škále LGBTQ+. Mýtopoetiku samozrejme takéto biasy nezaujímajú, nie je schopná ich reflektovať a narúšalo by to jej sugestívnu silu.

Takáto sugescia v zmysle naratívu o skupinovom vraždení — keď sa jeden konkrétny páchateľ pretvorí na kolektív spolupáchateľov — sa objavila bezprostredne po atentáte a pravdepodobne bude pretrvávať aj naďalej. Posilňuje to súdržnosť.

Za kolektívneho páchateľa boli, aj z pozície prezidenta Trumpa, automaticky označení Demokrati a radikálne ľavičiarstvo. V európskom kontexte potom liberáli, resp. „progresívci“. Len pripomeniem, že schvaľovanie a vysmievanie je len vysmievanie a schvaľovanie, čiže nie vražda samotná. Trestné právo to našťastie rozlišuje, ale „digitálny roj“ (Byung-Chul Han) volajúci po represiách už nie, vrátane „elitných komentátorov“.