Rozárie Haškovcová vyhrála Cenu Josefa Vavrouška v kategorii Ekozásek roku. Známa česká influencerka venujúca sa životnému prostrediu, ktorá má cez 100 000 sledujúcich, získala ocenenie za prínos v oblasti klímy. Keď sa však na fenomén greenfluencerstva pozrieme bližšie, do pozornosti sa začne vkrádať otázka. Nie sú greenfluenceri a greenfluencerky sami prekážkou riešenia klimatickej krízy?

Greenfluencerstvo sa stalo rozšíreným na sociálnych sieťach a jeho vplyv narastá súčasne s akceleráciou klimatickej krízy a jej katastrofálnym dopadom na životné prostredie. Tvorcovia zeleného obsahu sa stali populárnymi najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí sa chcú určitým spôsobom angažovať či vzdelávať v témach ekológie, ochrany klímy a životného prostredia.

Rozširovanie povedomia o klimatickej kríze je bezpochyby dôležité, no pri podrobnejšom preskúmaní fenoménu zelených influencerov sa nedajú prehliadnuť skutočne negatívne dôsledky tohto typu iniciatívy.

Rajský plyn falošného ekoaktivizmu

Obsah typického greenfluencera či greenfluencerky pozostáva z krátkych príspevkov a videí, kde sa spravidla snažia prezentovať udržateľnejšie alternatívy k doteraz často používaným produktom, propagovať pomalú módu, vegánsku stravu, poukazovať na nekalé praktiky výrobcov oblečenia či katastrofálne podmienky, v ktorých sa často odevy vyrábajú. To by bolo samo o sebe v poriadku, avšak problémom sa stáva snaha prezentovať partikulárne riešenia na problémy globálneho rázu.

Ide iba o pomenovanie symptómov namiesto skutočného chorobného jadra problému, ktorý leží v samotnej logike fungovania súčasného socio-ekonomického systému. V tomto zmysle ich tvorba naberá formu anestetika, ktoré nám umožňuje predlžovať ideologickú kómu tvrdeniami, že individuálnymi rozhodnutiami pri spotrebe dokážeme stočiť kurz na plavbe k ekologickej katastrofe.