Španieli testujú, či sa dá pracovať menej a neškodovať

Ján Košč

Záměr španělské vlády testovat čtyřdenní pracovní týden v dosud nevídaném rozsahu zaujal také kolegy z Poleblogu. Odborář Ján Košč zasazuje návrh do slovenských souvislostí.

Dvaatřicetihodinový pracovní týden by ulevil zejména lidem vykonávajícím stereotypní zaměstnání Foto FNA, WmC

V Španielsku sa rozhodli, že budú experimentovať so skracovaním pracovného času. Do experimentu sa má od jesene tohto roka zapojiť niekoľko desiatok firiem, aby získali odpoveď na otázku, či je možné skracovať pracovný čas, pričom stratu odpracovaných hodín vykompenzovať zvýšenou produktivitou, a či benefity z takejto zmeny, ako tvrdia doterajšie experimenty, v konečnom dôsledku pomôžu všetkým. Zamestnávateľom, zamestnancom, ekonomike aj spoločnosti.

Ako sme prišli k voľnej sobote

Samozrejme, zámer experimentovať s pracovným časom nemôže ostať bez negatívnej odozvy od priemyselníkov. Ricardo Mur (šéf CEOE Aragón) tvrdí: „Dostať sa z tejto krízy vyžaduje viac práce, nie menej“.

Naši priemyselníci podobne reagovali na aktivitu KOZ, ktorá sa pokúsila začať na túto tému debatu pred približne dvoma rokmi.

Úsmevné je, že rovnakú rétoriku razili aj komunistickí potentáti minulého režimu, ktorí sa obávali skracovania pracovného času. Bohumil Šimon, ekonóm Štátnej plánovacej komisie, ktorý spolu s kolegami presadil experimenty so skracovaním pracovného času, o tom povedal: „Skrátenia pracovného týždňa sa obával najmä Antonín Novotný, myslel si, že to rozvalí ekonomiku, najmä preto sa experimentovalo.“

Vedenie KSČ si nevedelo predstaviť výpadok 15 percent pracovného času, čo predstavovalo zhruba milión zamestnancov. Ich nedôvera pramenila z faktu, že v trvalo nedostatkovej ekonomike by muselo dôjsť k zásadnému skoku v produktivite práce.

Až na základe dôkazov z úspešných experimentov sa komunistické vedenie ČSSR rozhodlo zrušiť pracovnú sobotu.

Washingtonský konsenzus nám bráni

Experimenty prebiehajúce po celom svete zistili, že po skrátení pracovného času rastie produktivita i spokojnosť zamestnancov, klesá fluktuácia a skracovanie pracovného času má pozitívne dopady aj na produkciu skleníkových plynov, a tým na klimatickú zmenu.

Experimenty s pracovným časom prebiehajú od Škandinávie a Francúzska, cez Nový Zéland a Japonsko, až po tie aktuálne chystané v Španielsku. Povzbudzujúce je, že mnohé firmy, ktoré experimentovali nakoniec pri skrátenom pracovnom čase aj ostali.

Prečo na Slovensku nemáme odvahu experimentovať s pracovným časom má svoje korene aj v presadení sa tzv. Washingtonského konsenzu a kontinuálnom oslabovaním odborov a kolektívneho vyjednávania.

×