Medzi oportunizmom a utopizmom

Peter Takáč

Peter Takáč z Polemagu se zamýšlí nad otázkou, kde hledat alternativu k planému utopismu a zároveň nahnědlému pseudolevicovému populismu. Sám ji spatřuje v inspiraci konkrétními progresivními reformami v jiných evropských zemích.

Strana Smer Roberta Fica (na snímku) přežila loňský rozpad a stabilizovala svoji podporu okolo desetiprocentní hranice. Strana Hlas, jež se z ní odštěpila, vede na Slovensku stále průzkumy. Foto Annika Haas, flickr.com

Ficovi nerastú preferencie vďaka usilovnej opozičnej kritike, ako to prezentuje. Najväčším pomocníkom pri návrate SMER-u sú pravicové „reformy“. Hneď ako sa pravica znova vyrúti so staro-novými nápadmi rovnej dane, privatizácie či superhrubej mzdy, „ľavicový volič” sťahuje chvost a uteká k starému pánovi, ktorý ho doteraz zanedbával.

Znižovanie sociálnych štandardov, Miklošom a Sulíkom eufemisticky nazývané „reformami“, vedie pracujúcu väčšinu, ktorá na nich najviac dopláca, do košiara populistov. Strach o to posledné, o čo ešte môže prísť, jej zatemňuje myseľ a vedie k skratovému konaniu. Z utopistov, snívajúcich veľké plány o rovnostárskej spoločnosti, sa mihnutím oka stávajú oportunisti, ktorí sa uspokoja s hocičím, čo aspoň zaváňa proľudovou politikou.

Sociálne balíčky a sociálne programy nie sú bohvie čo, ale lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. A aj keď sa z omrviniek nedá žiť, sú jediným spôsobom ako prežiť deň, teda minimálne do ďalšej výplaty. Ako prídavok im populisti dovolia kopnúť si do Rómov, homosexuálov alebo moslimských skupín. Veď keď neprší, aspoň kvapká, a aj keď to nijako nepomôže ich finančnej situácii, zvyšujú si na nich svoje ponížené sebavedomie.

Fungovalo to predtým a funguje to znova. Fico si je toho dobre vedomý, preto nemusí prichádzať s nijakými svetobornými nápadmi. Stačí zrecyklovať staré triky, pustiť tú muziku znova, veď už teraz je z nej evergreen. Je zvláštne, že sa nedokáže nájsť skutočná ľavicová strana, ktorá by nielenže spravila to isté a zastavila zhoršovanie sociálnej situácie nižšej a strednej triedy, ale ich podmienky aj reálne zlepšila.

Zatiaľ sa pohybujeme medzi dvoma zvláštnymi extrémami utopizmu a oportunizmu: buď krajnými, nerealizovateľnými predstavami, na ktoré chýba verejná podpora, alebo prispôsobovaním sa tomu, čo je momentálne populárne (konzervativizmus, nacionalizmus). Nieže by volič nechcel a nezaslúžil si viac, no šancu na úspech vidí v prvom rade v uveriteľných a realizovateľných iniciatívach.

Čo je teda realizovateľné? Mohol by ním byť skromný, no univerzálny program, ktorý sa už osvedčil inde. V Spojených štátoch majú problém so všeobecnou zdravotnou starostlivosťou, ktorá je v Európe bežná. V Británii je spoplatnené vyššie vzdelanie, zatiaľ čo v Slovinsku ho majú zadarmo. V USA nepreplácajú materskú, kým v Taliansku sa prepláca ešte aj otcovská dovolenka, a dokonca aj medové týždne. V Poľsku majú ženy zakázané interrupcie, v africkom Tunisku sú povolené ako prirodzená súčasť ich práv.

×