Medzi oportunizmom a utopizmom
Peter TakáčPeter Takáč z Polemagu se zamýšlí nad otázkou, kde hledat alternativu k planému utopismu a zároveň nahnědlému pseudolevicovému populismu. Sám ji spatřuje v inspiraci konkrétními progresivními reformami v jiných evropských zemích.
Ficovi nerastú preferencie vďaka usilovnej opozičnej kritike, ako to prezentuje. Najväčším pomocníkom pri návrate SMER-u sú pravicové „reformy“. Hneď ako sa pravica znova vyrúti so staro-novými nápadmi rovnej dane, privatizácie či superhrubej mzdy, „ľavicový volič” sťahuje chvost a uteká k starému pánovi, ktorý ho doteraz zanedbával.
Znižovanie sociálnych štandardov, Miklošom a Sulíkom eufemisticky nazývané „reformami“, vedie pracujúcu väčšinu, ktorá na nich najviac dopláca, do košiara populistov. Strach o to posledné, o čo ešte môže prísť, jej zatemňuje myseľ a vedie k skratovému konaniu. Z utopistov, snívajúcich veľké plány o rovnostárskej spoločnosti, sa mihnutím oka stávajú oportunisti, ktorí sa uspokoja s hocičím, čo aspoň zaváňa proľudovou politikou.