Ustálila sa u nás taká obyčaj: navzájom si nadávať za politické názory. Namiesto vynucovania si reálnych výsledkov od politikov brýzgame na voličov a voličky opačného tábora.

Začalo sa to dávnejšie, v časoch, keď vznikol pojem „ficovolič“. V Česku vtedy bola populárna debilizujúca politická reklama „Přemluv bábu“. Chcela mobilizovať mladých ľudí, aby navštívili starých a prastarých rodičov na vidieku a za každú cenu im vyhovorili, aby volili ľavicu.

Pretože seniori sú vraj zjavne zaslepení a nostalgickí, nevedia sami za seba rozhodovať a nemajú právo na vlastný politický názor, teda pokiaľ nie je ten „správny“. Urážlivejší počin, dokonca s hereckým obsadením, ťažko nájsť.

Priostruje sa na Slovensku aj teraz pred voľbami. Všade je citeľné strašné pohŕdanie voličmi. Nejde iba o pohŕdanie v zmysle smutne známej perly ducha z údajnej nahrávky Gorila: „Volič je úplné hovno!“

Na jednej strane časť voličov absolútne nemá záujem o etablované strany, na druhej strane sa vyhrocuje debata medzi jednotlivými politickými tábormi. Najhoršie sú na tom priaznivci Mariana Kotlebu, ktorým sa často ujdú označenia najhrubšieho zrna. Ako môžu byť takí hlúpi, aby ho volili, sú to rasisti, čo nám robia hanbu a tak podobne.

Ale prečo grobianiť na voličov? Koho kedy v živote presvedčilo nadávanie do hlupákov, aby zmenil svoj politický postoj? A čo sa takto spýtať, čo ho primalo voliť fašistov, a na základe toho mu ponúknuť alternatívu?

Pravdepodobne tam niekde tkvie jadro problému, prečo ich neoslovujú programy alebo existencia ostatných strán. Zväčša preto, lebo nereagujú na ich reálne problémy, lebo si ich predstavitelia myslia, že za zlú ekonomickú situáciu si môže každý sám.