Úspechy „mimoštandardných“ politických hráčov v strednej Európe celkom oprávnene vzbudzujú pozornosť, hlavne ak sa jedná o radikálnych politikov, ktorí voličom nejasne sľubujú koniec súčasného parlamentarizmu. Ak sa v Českej republike chopil niektorých populárnych tém (obzvlášť kritiky európskej migračnej politiky) prezident Zeman, na Slovensku sa premiér Fico ako reprezentant obrannej politiky nakoniec neujal.

Je preto zrejme správne sa domnievať, že nedôvera v politický systém má oveľa hlbšie korene a v žiadnom prípade nejde len o dôsledok obáv z masovej migrácie (ako je to s veľkou pravdepodobnosťou napríklad v susednom Rakúsku).

Fenomén Mariána Kotlebu vychádza zo širšie zdieľaného pocitu zlyhania parlamentnej demokracie ako politického systému zabezpečujúceho normálny chod spoločnosti.

Keďže je to prvok protisystémový, svojím spôsobom revolučný, hysterická kritika, afektované odmietanie či dovolávanie sa protifašistickej tradície nemajú veľký význam. Je oveľa dôležitejšie vecne analyzovať príčiny Kotlebovho úspechu a  racionálne zhodnotiť podmienky, za akých má doterajší ústavný systém šancu na prežitie.

Hoci sa nedá povedať, že by migračná vlna Kotlebovi uškodila, svoju politiku stavia na ďaleko perspektívnejších a dlhodobo udržateľných politických témach. Z nich samozrejme vyčnieva rómska otázka, ktorá sa pomaly na väčšine územia Slovenskej republiky stáva kardinálnym problémom súčasnosti, a téma radikálnej ochrany národných záujmov, predovšetkým pred vlastnou politickou reprezentáciou.

Kotlebovi kritici sú prevažne celkom neznalí skutočného rozsahu rómskeho problému, prípadne spadajú do kategórie „zradcov národa“. Je preto veľmi ťažké Kotlebu spochybniť na úrovni teoretického diskurzu. Určuje svoje témy operatívne, každá kritika je, paradoxne, ideológia. Kotleba, hoci je takmer ignorovaný zo strany takzvaných mainstreamových médii vrátane verejnoprávneho rozhlasu a televízie, aj tento fakt dokáže komunikačne využiť vo svoj prospech.

Stavia na priamy kontakt s voličom, je to zväčša jediný politik, ktorý má odvahu chodiť po kritických regiónoch Slovenska, často len otvorene hovorí, čo je na prvý pohľad zjavné: slovenská politická reprezentácia nedokáže riešiť mnohé reálne problémy krajiny a rómsky problém sa celkom vymkol spod kontroly.