Totalitné hnutia, ľahostajnosť a nedôvera
Martin KovaničSlovenský politolog přispěl na JeToTaku do debaty o příčinách úspěchu neoluďáků Mariána Kotleby pohledem založeným na poznatcích z díla Původ totalitarismu Hannah Arendtové.
Napriek tomu, že triumf Kotlebovcov stále nevieme dostato ne pochopiť a už vôbec nie vysvetliť, dá sa predpokladať, že neprišiel v týchto voľbách náhodne. Úspech hnutia takéhoto charakteru si vyžaduje naplnenie určitých špecifických podmienok. Tieto podmienky sa až priveľmi podobajú tomu, čo identifikovala Hannah Arendt, ako podmienky pre úspech totalitných hnutí vo svojom diele Pôvod totalitarizmu. Nechám preto prehovoriť ju.
„Totalitné hnutia sú možné kdekoľvek, kde majú masy — nech už z akéhokoľvek dôvodu — sklon politicky sa organizovať. Masy nespája žiadne vedomie spoločného záujmu, nemajú vyhranené triedne vedomie vyjadriteľné v jasných, vymedzených a dosiahnuteľných cieľoch. Pojem masy je oprávnený len tam, kde máme dočinenia s ľuďmi, ktorí vzhľadom ku svojej početnosti, alebo ľahostajnosti, alebo spojeniu oboch, nemôžu byť začlenení do žiadneho organizovaného útvaru založeného na spoločnom záujme, do politických strán, profesijných organizácií alebo odborov. Sú potenciálne prítomní vo všetkých krajinách a tvoria väčšinu onej obrovskej časti populácie neutrálnych, politicky indiferentných ľudí, ktorí nikdy nevstupujú do politických strán a sotva sa niekedy zúčastňujú volieb.