Niekoľko hodín po útoku na školu spravovanú OSN v Gaze pokrývali školské ihrisko krvavé šľapaje a stratené veci ľudí, ktorí sa tam ukrývali. „Keď to začalo, boli sme vonku. Niektoré z nás tam stáli s deťmi na rukách… Všade navôkol boli ľudské telá, väčšinou telá žien a detí.“ Takto jeden z útokov na civilné ciele v Gaze pre denník The Guardian opísala 17-ročná Nour Hamid, ktorá ho prežila. Izraelská armáda počas terajšej ofenzívy zatiaľ zaútočila na 142 škôl, z toho 89 bolo v správe OSN.

Reakcie na ostatnú ofenzívu Izraela v pásme Gazy prebiehajú v dvoch paralelných svetoch. V jednom moderná a silná armáda systematicky zabíja civilistov a porušuje tým medzinárodné humanitárne právo. V  druhom táto armáda legitímne a legálne chráni štát, ktorý je ohrozený „teroristami“.

Dva paralelné svety, ktoré sa stretnú len v početných diskusiách. Stúpenci „legitímnej sebaobrany“ celý problém zhadzujú zo stola s tým, že vo svete sú predsa aj iné konflikty. Tento spôsob odvedenia pozornosti od podstaty sporu známy z čias studenej vojny ako whataboutizmus je len argumentačnou fintou.

Pri diskusii o obetiach, civilistoch a práve na sebaobranu sa však oplatí spozornieť. To, čo v nej chýba, sú tváre obetí a detaily o okolnostiach, v ktorých boli zabití. Tí, ktorí umierajú v Gaze akoby nemali mená, príbehy a tváre.

Pokusím sa rozvinúť argument, že táto dehumanizácia nie je náhodná. Je kľúčom k tomu, prečo počas útoku na Gazu dochádza k dezinterpretácii a systematickému porušovaniu medzinárodného práva. Je nástrojom, vďaka ktorému sa ľudia stávajú jednoducho „sprievodnými stratami“.

Fakty a paralelná realita

Počas ostatnej izraelskej operácie sa každý obyvateľ Gazy stal potenciálnym vojnovým terčom. Počet zabitých civilistov v Gaze tak 13. augusta stúpol na 1965, z toho bolo 450 detí. Takmer 10-tisíc ďalších bolo zranených, pričom mnohým údajne nebola poskytnutá potrebná zdravotnícka pomoc.

Agentúra OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) hovorí o prebiehajúcom kolapse systému verejného zdravotníctva. UNICEF upozorňuje na katastrofálny dopad ofenzívy na deti. Podľa odhadov má okolo 737-tisíc detí traumatickú skúsenosť a potrebuje psychologickú pomoc.