Jedlo ešte zďaleka nie je pre každého na tejto planéte samozrejmosťou. V chudobných krajinách ľudia vrátane detí stále na jeho nedostatok zomierajú a aj v bohatších štátoch je nemálo ľudí, ktorí trpia nedostatkom príp. nekvalitou potravín. O to frustrujúcejšie je zistiť, že aj jedlo sa stalo predmetom špekulácií a stávok, ktoré podľa všetkého prispievajú k zvýšeniu jeho cien, a teda zníženiu dostupnosti.

O aktuálnom raste cien potravín sa v uplynulom období dosť hovorilo. Rokovalo sa o ňom na stretnutí premiérok a premiérov V4, Nemecka, Rakúska a Ukrajiny. Okrem vzbure proti korupcii a represii štátnych režimov je sociálna nespokojnosť a rast cien potravín dôležitým spúšťačom aktuálnych arabských revolt. (Aj počas potravinovej krízy v roku 2008 viedol rast cien potravín k vzburám.)

No a najaktuálnejšie hovorila o neúnosných cenách potravín slovenská premiérka s ministrami hospodárstva a pôdohospodárstva v utorok. Vláda má v úmysle státisícom najchudobnejších ľudí na Slovensku rozdať múku a cestoviny.

Prečo svetové ceny potravín rastú

Správy o príčinách rastu cien jedla sa štandardne sústredia na faktory dopytu a ponuky. Rast počtu obyvateľov Zeme, tempo rastu Číny, Brazílie a iných rýchlo rastúcich ekonomík spôsobujú, že dopyt rastie. Ponuka, naopak, klesá v dôsledku neúrod spôsobených napríklad zmenou klímy. Výrobcovia biopalív majú dvojnásobne negatívny vplyv. Jednak prispievajú k zvýšenému dopytu po poľnohospodárskej produkcii. Na druhej strane tiež obmedzujú ponuku tým, že túto produkciu nevyužívajú na výrobu potravín.

Keď k tomuto všetkému pripočítame rast cien energií potrebných na výrobu a prepravu potravín, alebo predraženie potravín v dôsledku exportných obmedzení, bude nám jasné, prečo je jedlo stále drahšie.

Okrem vyššie uvedených fundamentálnych faktorov sa však čoraz viac začína hovoriť o vplyve, ktorý na ceny potravín môžu mať špekulácie na trhoch s derivátmi.

Ako pôvodne fungoval trh s derivátmi

Derivát je finančný nástroj, ktorého hodnota sa odvíja od hodnoty niečoho konkrétneho — v našom prípade jedla. V praxi je derivát vlastne zmluvou, ktorú medzi sebou uzatvárajú dve strany, aby sa poistili proti obávanému cenovému vývoju.

Napríklad pestovateľ-ka a odberateľ-ka pšenice sa dohodnú, že v presne stanovený dátum v budúcnosti za fixnú cenu (bez ohľadu na vtedy aktuálnu trhovú cenu pšenice) zrealizujú obchod s určeným množstvom tovaru. Tento typ derivátu sa nazýva termínovaná zmluva (future) a obom stranám zabezpečí elimináciu rizika nepriaznivého cenového vývoja.

V prípade, že sa dohodnutá cena bude v čase realizácie líšiť od trhovej, jedna strana obchodu prerobí, druhá zarobí. V praxi sa tieto obchody na trhu s derivátmi uzatvárajú prostredníctvom zúčtovacieho ústavu (clearing house), ktorý koordinuje a registruje predajné ponuky farmárov/-iek a páruje ich s kupujúcimi.