Na Slovensku podľa finreport.sk v roku 2019 zarábalo menej ako 600 eur v hrubom 7,4 % zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. To predstavuje zhruba 154-tisíc zamestnancov — pracujúcich chudobných. Najvyššie percento pracujúcich chudobných je v Prešovskom kraji, medzi zamestnancami so základným vzdelaním, viac medzi ženami ako mužmi a najviac v ubytovacích a stravovacích službách. Covid zrejme k rastu pracujúcich chudobných ešte prispel. A najpravdepodobnejšie z ich radov sa zvýšilo percento nezamestnaných zo 4,92 v decembri 2019 na 7,92 v máji t.r.

Štát do hrubých miezd v súkromnom sektore môže zasahovať iba jedným nástrojom — minimálnou mzdou. Podľa zákona o minimálnej mzde o jej určení na každý nasledujúci rok v prvom rade rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov. Tlak zamestnávateľov (a prevažnej časti analytikov) je udržať minimálnu mzdu na čo najnižšej úrovni. Tento prístup, ktorý je základom vyjednávacej pozície zamestnávateľov, je však v rozpore s tým, čo tvrdia: je brzdou rastu konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva. Slovensko nebude môcť už zvyšovať svoju konkurencieschopnosť bez toho, aby neprešlo zásadnou transformáciou, ktorej súčasťou musí byť aj nový rastový model. Rast minimálnej mzdy sa ukazuje ako akcelerátor takejto transformácie.

Pasca nízkych miezd: starý rastový model