Rast konkurencieschopnosti bez rastu minimálnej mzdy?

Brigita Schmögnerová

V partnerském Polemagu začaly vycházet texty slovenských ekonomů zabývající se problémy tamního hospodářství. Článek Brigity Schmögnerové o důsledcích tlaku na nízkou minimální mzdu je inspirativní i pro české prostředí.

Na Slovensku podľa finreport.sk v roku 2019 zarábalo menej ako 600 eur v hrubom 7,4 % zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. To predstavuje zhruba 154-tisíc zamestnancov — pracujúcich chudobných. Najvyššie percento pracujúcich chudobných je v Prešovskom kraji, medzi zamestnancami so základným vzdelaním, viac medzi ženami ako mužmi a najviac v ubytovacích a stravovacích službách. Covid zrejme k rastu pracujúcich chudobných ešte prispel. A najpravdepodobnejšie z ich radov sa zvýšilo percento nezamestnaných zo 4,92 v decembri 2019 na 7,92 v máji t.r.

Štát do hrubých miezd v súkromnom sektore môže zasahovať iba jedným nástrojom — minimálnou mzdou. Podľa zákona o minimálnej mzde o jej určení na každý nasledujúci rok v prvom rade rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov. Tlak zamestnávateľov (a prevažnej časti analytikov) je udržať minimálnu mzdu na čo najnižšej úrovni. Tento prístup, ktorý je základom vyjednávacej pozície zamestnávateľov, je však v rozpore s tým, čo tvrdia: je brzdou rastu konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva. Slovensko nebude môcť už zvyšovať svoju konkurencieschopnosť bez toho, aby neprešlo zásadnou transformáciou, ktorej súčasťou musí byť aj nový rastový model. Rast minimálnej mzdy sa ukazuje ako akcelerátor takejto transformácie.

Pasca nízkych miezd: starý rastový model

Starý rastový model založený na nízkej mzde a nízkych daniach, zahraničných investíciách a úzkej špecializácii produkcie s nízkou pridanou hodnotou sa už vyčerpal nielen u nás, no u väčšiny tzv. nových členských štátoch EÚ. Dokazuje to spomalenie ich konvergencie k „starým“ štátom EÚ. Čitateľ mohol mať možnosť podrobnejšie sa o tom dočítať v štúdii FES Slovensko z konca minulého roka nazvanej „Solidárne, ekologické a moderné Slovensko“. Podobne sa k tomu vyjadruje i nová štúdia Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie (WIIW) z mája t.r. „Nový rastový model v členských štátoch EÚ zo strednej a východnej Európy: Ako sa vyhnúť pasci špecializácie a reagovať na megatrendy.“

Aj na Slovensku pretrváva tzv. duálna ekonomika: na jednej strane sektor zahraničných investorov s pomerne vysokou produktivitou práce, vyššími mzdami ako je priemerná mzda a s orientáciou na export. Na strane druhej domáci podnikateľský sektor reprezentovaný hlavne stredne veľkými a malými podnikmi, s pomerne nízkou produktivitou práce, nízkymi inováciami a nízkymi mzdami. Je to predovšetkým domáci podnikateľský sektor, ktorý argumentuje, že zvýšenie minimálnej mzdy ohrozí pracovné miesta, povedie k prepúšťaniu a bude demotivovať aj zahraničných investorov. Zvýšenie minimálnej mzdy však neohrozí zamestnanosť vo Volkswagene Bratislava, či v Land Roveri Nitra, alebo v žilinskej Kii…

Podľa zákona o minimálnej mzde sa na jej výške majú dohodnúť medzi sebou zamestnávatelia a odborári. Až keď sa to nepodarí, použije sa paragraf č. 8 zákona, v ktorom je definovaný tzv. automat úpravy mesačnej minimálnej. Pripomeňme, že vlani separátne, za chrbtom KOZ, sa zamestnávatelia dohodli s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny na revidovaní tohto paragrafu. Výsledkom bolo zníženie koeficientu výpočtu minimálnej mzdy zo 60% priemernej mzdy na 57%. V tomto roku sa preto namiesto 655 eur zvýšila minimálna mzda o 32 eur menej na 623 eur. Má štát, v prípade nedohody sociálnych partnerov, držať stranu domácemu podnikateľskému sektoru a konzervovať starý model rastu?

Digitálna transformácia a rast minimálnej mzdy

Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030, ktorú prijala ešte predchádzajúca vláda, uvádza: „Slovensko potrebuje vytvoriť podmienky pre postupnú digitálnu transformáciu všetkých odvetví hospodárstva. To zahŕňa predovšetkým transformáciu súčasného priemyslu na priemysel 4.0, ktorým označujeme súčasný trend digitalizácie a s ňou súvisiacu automatizáciu výroby a výmeny dát vo výrobných procesoch. Priemysel 4.0 sa stane motorom ekonomického rastu krajiny.“

Digitálna transformácia popri zelenej transformácií je druhým z cieľov Plánu obnovy a odolnosti Slovenska, s ktorým osobne do Bratislavy prišla vyjadriť súhlas predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Plán obnovy však neuvádza, že práve rast miezd by mohol tlačiť na podnikateľský sektor, aby urýchľoval automatizáciu a robotizáciu. Jej dôsledkom by malo byť znižovanie nízko kvalifikovanej a zle platenej práce. Ako uvádza štúdia WIIW, vlády môžu stimulovať proces automatizácie práce s nízkou produktivitou vyššou minimálnou mzdou. Zároveň však musia mať náhradnú stratégiu pre tých, ktorých transformácia zbaví starej zle platenej práce. Digitálna a zelená transformácia nemôžu byť úspešné bez sociálnej transformácie, ktorej základom musí byť fungujúci sociálny štát.

Minimálna mzda a covid

Preferovanou vyjednávacou pozíciou zamestnávateľov, pokiaľ nebudú chcieť opakovať lanský rok a pokúsiť sa presadiť ďalšiu úpravu automatu smerom nadol, bude nezvyšovať minimálnu mzdu na rok 2022. Mala by s návrhom súhlasiť Konfederácia odborových zväzov? Argumentom v prospech takéhoto riešenia je, že podnikateľská sféra zaplatila za covid vysokú cenu a treba jej aj takto pomôcť. Argumentom proti je, že zvýšený tlak na naštartovanie digitálnej transformácie a nového modelu rozvoja sa bude odkladať.

Joe Biden v prezidentskej kampani prisľúbil zvýšiť minimálnu mzdu do roku 2025 na 15 USD na hodinu. Od roku 2009 stagnovala na úrovni 7, 25 USD. Návrh začlenil do svojho covidového balíčka, ale i vinou kongresmanov z jeho vlastného tábora, návrh neprešiel. Presadil aspoň to, že podnikatelia, ktorí obchodujú s federálnou vládou, musia platiť 15- dolárovú minimálnu mzdu. Ak odborári uznajú argumenty podnikateľského sektora pre rok 2022, mali by dohodu podmieniť razantnejším zvýšením minimálnej mzdy o dva roky. Pomôžu tým nielen zmierniť údel pracujúcej chudoby, no i zvýšiť tlak na rast konkurencieschopnosti Slovenska.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Polemag.sk, partnerského média DR na Slovensku.

Diskuse