Spojené štáty zabili dronovým útokom najvyššieho veliteľa Iránu Kásema Solejmáního, ktorý mal za sebou 83-percentnú podporu obyvateľstva. Okrem toho hral kľúčovú úlohu v porazení radikálneho hnutia Islamský štát v Iraku.

Reese Erlich, ktorý už dve desaťročia prináša spravodajstvo z regiónu, to prirovnal k tomu, akoby dal Irán počas druhej svetovej vojny zavraždiť vtedajšieho generála Dwighta Eisenhowera. Aj preto sa domnieva, že sa Iránci takmer určite pomstia.

Podľa ministerstva obrany bol Solejmání zabitý na pokyn prezidenta, pretože údajne „aktívne snoval plány útoku na amerických diplomatov a služobných dôstojníkov v Iraku a celom regióne“. K tomuto tvrdeniu však USA nedokázali poskytnúť žiadne dôkazy, takže toto odôvodnenie pripomína nepotvrdené zámienky na uskutočnenie invázie do Iraku. Samotným činom však USA ohrozili miestnych i vlastných ľudí na celom Blízkom východe.

Trump celú vec prezentoval v opačnom svetle, keď vyhlásil, že „svet je bez týchto monštier bezpečnejším miestom“. Opak je však pravdou — týmto spôsobom ešte viac vystupňoval napätie na Blízkom východe: dal zámienku pre konzervatívne krídlo Iránu, ktoré nedôveruje diplomatickému rokovaniu;

dosiahol ustúpenie Teheránu od obmedzení týkajúcich sa obohacovania uránu, ktoré boli súčasťou jadrovej dohody (aj keď od nej celkovo neustúpil ani neodmietol medzinárodný dozor, no je bližšie k tomu, aby tak urobil); oddialil ukončenie katastrofálnej vojny v Jemene, na strane ktorého stoja šiiti; a podnietil antiamerický sentiment v Iraku, v ktorom bude demokratické hnutie rásť ešte ťažšie ako doteraz.

Útok neprivítalo ani medzinárodné spoločenstvo. Vražda, ku ktorej došlo v Bagdade, sa nepovažuje za konanie v sebaobrane, fakticky ide o agresívny zločin porušujúci Chartu OSN. Ak by však Irán zareagoval odvetou, prezident USA sľúbil, že zničí 52 lokalít na jeho území vrátane vzácnych kultúrnych pamiatok. To by takisto bolo porušením medzinárodného práva a zároveň pozoruhodným príspevkom do debaty o rozdiele medzi barbarstvom a civilizáciou.

Poslednými úmyselnými ničiteľmi kultúrneho dedičstva na Blízkom východe boli Taliban a teroristická organizácia IS. Vymazaním iránskych pamiatok patriacich k svetovému kultúrnemu dedičstvu UNESCO by sa im najsilnejšia krajina sveta nebezpečne priblížila.

Jednej oblasti však eskalácia napätia v Iráne predsa len prospela. Akciový trh na útok zareagoval veľmi rýchlo. Akcie výrobcov zbraní začali prudko rásť hneď nato, ako bol Solejmání zabitý. Polepšili si Northrop Grumman, Lockheed Martin i Raytheon. Ak by sa konflikt naplno rozhorel, akcie by pravdepodobne rástli ďalej, takže možno povedať, že trhy by odvetu Iránu privítali.

V takej situácii by bolo pre demokratov oveľa ťažšie obhájiť znižovanie rozpočtu na „obranu“ (rozumej zbrojenie). Jeden z nich, poslanec Ro Khanna, upozornil, že minulý rok dali dodávatelia zbraní na lobing v Kongrese 84 miliónov dolárov. Tie, pochopiteľne, nešli na propagáciu diplomacie, ale na podporu vlastného podnikania.

V takomto čase by sme mali mať na pamäti reč prezidenta Eisenhowera, ktorý na konci svojho volebného obdobia v roku 1961 varoval pred neodôvodneným vplyvom zbrojárskeho priemyslu na štát. Výdavky na zbrojenie by podľa neho nemali byť podnecované firmami usilujúcimi sa o komerčný zisk: „Iba ostražití a informovaní občania si dokážu vymôcť vhodný súlad medzi vojenským priemyslom a mierovými metódami a cieľmi tak, aby mohli bezpečnosť a sloboda spoločne rozkvitať.“

Pre dnešok to znamená, že ak sa americká alebo iná verejnosť dá týmto priemyslom zatiahnuť do vojny, ten si vezme miliardy alebo dokonca bilióny zo zdrojov, ktoré tak zúfalo chýbajú na zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a verejné služby. A súčasne spraví zo sveta ešte nebezpečnejšie miesto pre život.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.